The article describes a new methodology of using genetic algorithms to assemble a natural time series of discharge recession, from which a master recession curve can be interpreted both for streams and for springs. Presented approach can avoid obstacles such as limited time-series datasets, incomplete recessions or too many recessionary segments in many recession series, different time intervals of observations (daily or weekly frequencies). Short time–series intervals, imprecise or mistaken measurements and different types of datasets (averaged or directly measured data) are taken into account as well. Even rough measurements of discharges with inaccurate sensing range can be analysed, if sufficiently long observation is available. Complicated hydrograph shapes in the case of e.g. karstic springs (often caused by combination of laminar and turbulent discharge sub-regimes due to karst network settings) can be processed as well. Subsequent construction of master recession curve is much easier an offers better conditions for its interpretation. Presented algorithm was already implemented to a programme solution, completed on the user form. and Článok opisuje novú metodiku využitia genetických algoritmov pre kompozíciu úplných a prirodzených časových radov poklesu prietokov na povrchových tokoch alebo výdatností prameňov v čase bez dopĺňania hydrologických systémov/infiltračných oblastí, ktoré možno následne interpretovať výtokovou čiarou. Prezentovaná metodika umožňuje prekonanie častých problémov, akými sú krátke alebo nekompletné časové rady, neúplne zaznamenané výtokové procesy alebo naopak príliš mnoho segmentov v množstve čiastkových poklesových radov, rozdielne (denné alebo týždenné) intervaly pozorovaní, nepresné alebo chybné merania, alebo rozdielne typy údajov (priemerné alebo priamo merané hodnoty). Ak sú k dispozícii pozorovania z dostatočne dlhého časového intervalu, metóda umožňuje aj spracovanie pozorovaní s vysokou mierou nepresnosti odčítania hodnôt prietokov alebo výdatností. Komplikované tvary hydrogramov, aké sú časté najmä v prípadoch krasových prameňov (často spôsobované kombináciou účinku laminárnych a turbulentných subrežimov v dôsledku zložitej štruktúry krasových obehových ciest) taktiež nepredstavujú problém pri automatizovanom skladaní výtokových časových radov. Následné zostavenie výtokových čiar je potom oveľa jednoduchšie a poskytuje lepšie podmienky pri ich interpretácii. Prezentovaný algoritmus bol už realizovaný v rámci programového riešenia, zostaveného do užívateľskej podoby, takže opísanú metódu možno aplikovať aj bez znalostí programovania.
The main objective of this study is to develop a model procedure for predicting low flows for a large set of gauged basins located in the Rhine-Meuse area. The methodology is primarily based on the analysis of recession curves, river discharges being essentially provided by groundwater flow during drought period. Our objective is to use recession coefficients in order to calibrate base flow predictions coming out from a groundwater reservoir. Problems related to the temporal variability of recession coefficients are discussed. We come to the conclusion that lows flows prediction can be improved by implementing a new groundwater reservoir into the RR model based on our knowledge of low flow processes. and Jednou z požiadaviek Rámcovej smernice o vode (WFD, 2000/60/EC) je analýza trendov a dlhodobá predpoveď vývoja znečistenia povrchových tokov. Pri odhade vývoja znečistenia toku je potrebné brať do úvahy nielen možné zdroje znečistenia, ale je potrebné uvažovať aj s vývojom množstva vody v tokoch a so zvyšovaním teploty tokov v dôsledku očakávanej klimatickej zmeny a zmeny vo využívaní vodných zdrojov. V príspevku je analyzovaný vývoj mesačných koncentrácií vybraných ukazovateľov kvality vody v toku Dunaja v stanici Bratislava (napr. Chl-a, Ca, EC, SO4 2-, Cl- , O2, BSK5, N-celk, PO4-P, NO3-N, NO2-N a pod.) za obdobie r. 1991-2005. Za účelom dlhodobej predpovede koncentrácií každého ukazovateľa kvality vody sme na základe štatistických testov vybrali najlepší autoregresný Box-Jenkinsov model s dvoma regresormi: 1. prietokmi a 2. teplotami vody. Scenáre pre mesačné prietoky a mesačné teploty vody boli vytvorené pre tri stavy: i) priemerné podmienky - medián prietokov a teploty vody; ii) nízke prietoky a vysoké teploty vody; a iii) vysoké prietoky a nízke teploty vody. Tieto scenárové podmienky boli vypočítané z denných údajov z obdobia 1931-2005 ako percentily (1. percentil, medián, 99. percentil). Použijúc tieto scenáre sme vybranými Box-Jenkinsovými modelmi s dvoma regresormi simulovali extrémne mesačné hodnoty vybraných ukazovateľom kvality vody v Dunaji pre extrémne hydrologické a teplotné podmienky.
Water resources are usually treated as potential resources, directly exploitable by human population on the Earth. Among them, surface water and groundwater can be effectively managed for operational use. Soil water which belongs to the class of subsurface water represents the major volume of terrestrial water resources. The concept of soil water resources as a water source for biosphere was introduced recently by Budagovsky (1985) and is related to the fact, that the soil water is the most important factor of the existence and development of terrestrial vegetation. As a measure of soil water resources, Budagovsky proposed the evapotranspiration rate from the land surface during the frostless period representing the sum of water evaporation by soil and transpiration from stomata of the leaves of terrestrial plants. The primary importance of soil water is in its role as a source of water for biosphere, for the first stage of trophic chain on the Earth. In this review, the role of soil water in biotic and abiotic cycle on the Earth is discussed. Possible directions of the future study of soil water resources in relation to the environment are proposed. and Za zdroje vody na Zemi sa považujú spravidla tie potenciálne zdroje, ktoré môžu byť využité ľudstvom priamo. Priamo môžu byť využité povrchové a podzemné vody. Najväčší objem vody súše na Zemi je reprezentovaný vodami podpovrchovými. Budagovskij (1985) navrhol koncepciu pôdnych vôd ako zdroja vody pre biosféru; táto koncepcia je založená na skutočnosti, že pôdne vody sú najvýznamnejším zdrojom vody pre suchozemskú vegetáciu. Ako mieru zdrojov pôdnej vody Budagovskij navrhol evapotranspiráciu z pevniny počas bezmrazového obdobia, ako súčet výparu z pôdy a transpirácie cez prieduchy suchozemských rastlín. Najvýznamnejšou úlohou vody v pôde je to, že je zdrojom vody pre biosféru, pre prvú časť trofického reťazca na Zemi. Táto práca pojednáva o úlohe vody v pôde v biotickom a abiotickom cykle na Zemi. Sú naznačené tiež možné smery výskumu zdrojov vody v pôde v kontexte k biosfére.