The design and construction of amelioration systems (irrigation, drainage) should precede diagnosis of soil water regime (SWR), to estimate its need and design parameters. It means, it is needed to calculate cyclic course of so called soil water regime characteristics. As soil water regime characteristic can be used soil moisture of the soil root zone at some depth, soil water potential at certain depth, soil water content of the root zone, as they are affected by evapotranspiration and its components. Seasonal courses of soil water regime characteristics differ, therefore it is necessary to estimate statistical parameters of SWR characteristics during relatively long period of minimum twenty seasons. This paper presents method of plant transpiration regime assessment, based on seasonal canopy transpiration series, calculated retrospectively by mathematical model HYDRUS-ET. Novelty of this approach is using of the empirical relationship between the seasonal transpiration totals and biomass production (yield). Cumulative frequency distribution curve of seasonal transpiration was chosen as a basic characteristic. This approach allows to estimate cumulative frequency curves of yields and cumulative frequency of potential yields. The difference is cumulative frequency of yields optimized by irrigation system. This allows to transform expected yields increase to investment and operational price and to compare expenditure to profit. This approach is illustrated on loess soil with maize canopy during 31 seasons. and Predtým, ako sa vyprojektuje a vybuduje hydromelioračná stavba, je nevyhnutné diagnostikovať vodný režim pôdy (VRP), to znamená určiť vlastnosti cyklických chodov charakteristík VRP. Ako charakteristiky režimu vody v pôde môžu byť využité: vlhkosť koreňovej oblasti pôdy, vlhkostný potenciál vo vybraných hĺbkach pôdy, obsah vody v koreňovej oblasti pôdy, ktoré sú ovplyvnené evapotranspiráciou a jej zložkami - transpiráciou a výparom. Sezónne chody vybraných charakteristík VRP sa v jednotlivých rokoch výrazne líšia, preto je potrebné určiť štatistické vlastnosti charakteristík VRP za dostatočne dlhé obdobie, najmenej dvadsiatich rokov. Údaje pre analýzu boli získané matematickým modelovaním pohybu vody v pôde pomocou matematického modelu HYDRUS-ET. Ako základná charakteristika bola vybraná transpirácia porastu. Vlastnosti režimu odberu vody porastom určuje čiara prekročenia úhrnov transpirácie konkrétneho porastu za jeho vegetačné obdobie. Prínosom tejto práce je metóda kvantitatívneho hodnotenia vplyvu sezónnych úhrnov transpirácie na úrodu, prostredníctvom všeobecne akceptovanej empirickej závislosti medzi produkciou biomasy a úhrnom transpirácie za vegetačné obdobie. Prostredníctvom tejto závislosti boli určené čiary prekročenia úrod, potenciálnych úrod a rozdielov medzi nimi, čo reprezentuje možnosti zvýšenia produkcie biomasy hydromelioračným opatrením. Takto sa dali transformovať možné zmeny sezónnych úhrnov transpirácie na ekonomickú rovinu a porovnať ekonomický prínos zmeny VRP s nákladmi na jej uskutočnenie. Metodický postup je ilustrovaný analýzou VRP porastu kukurice počas 31 vegetačných období.
This contribution presents a proposal of semiempirical method to estimate vertical profiles of nutrients uptake rate by plant roots, based on results of field measurements of soil - plant - atmosphere continuum (SPAC). The transport of chemicals in porous media can be described by convection-dispersion equation, containing sink term, characterising the solute (nutrients) uptake by roots. To determine this sink term was the aim of presented study. The data - necessary for determination of nutrients uptake rate profiles - during plants ontogenesis were acquired by measurement in the field site with maize canopy, near Trnava locality, South Slovakia. The proposed method of vertical profiles of nutrients uptake calculation is based on the estimated direct proportionality between nutrients uptake rate (nitrogen, phosphorus and potassium) and transpiration intensity during ten days time intervals. Shorter time interval is not recommended to be utilised, because estimation errors are comparable to the changes of estimated values of nutrients concentration in plants. A nutrient uptake rates profiles can be determined using the Eq. (9), knowing water uptake rate profiles and the ratio of transpiration flux and particular nutrient uptake rate. The nutrient uptake rate profile calculated by the proposed method can be incorporated into the convection-dispersion equation and is used to model nutrient transport in the soil, taking into account uptake of particular nutrients by plants, during the vegetation period. Comparison of nitrogen uptake rates estimated from field measurements and those, calculated by the presented method shows significant differences in some cases, but seems to be applicable for mathematical modelling of nutrients uptake by plants. and Príspevok obsahuje návrh poloempirickj metódy výpočtu vertikálneho rozdelenia intenzít odberu rozpustených látok (najdôležitejších živín) porastom poľnohospodárskych plodín. Súbor údajov (chodov intenzít transpirácie počas ontogenézy rastlín a sezónnych chodov obsahu vybraných živín v pôde a v rastlinách), umožňujúcich výpočet, bol získaný z výsledkov komplexných meraní charakteristík systému pôda - rastlina - atmosféra (SPAC) v pôde s porastom kukurice v objekte bývalého Výskumného ústavu kukurice v Trnave. Predpokladajúc platnosť zistenej priamej úmernosti medzi intenzitami odberu živín (dusík, fosfor, draslík) rastlinami z pôdy a intenzitou transpirácie porastu, navrhnutá bola metóda výpočtu vertikálneho rozdelenia intenzít odberu rozpustených látok (najdôležitejších živín) porastom poľnohospodárskych plodín. Jej aplikácia umožňuje určenie odberového člena v rov. (1) a riešením tejto rovnice môžeme vypočítať zmeny koncentrácie vybraných živín v pôde, berúc do úvahy ich odber koreňmi rastlín. Odberový člen možno vypočítať pomocou rov. (9), ak poznáme vertikálne rozdelenie intenzít odberu vody koreňmi rastlín a pomer medzi transpiračným tokom a celkovou intenzitou odberu príslušného iónu porastom v danom časovom intervale. Porovnanie celkových intenzít odberu dusíka porastom kukurice, ktoré bolo určené z výsledkov poľných meraní a intenzít, vypočítaných predloženou metódou síce v niektorých prípadoch ukazuje na značné rozdiely (obr. 4), avšak v prvom priblížení je metóda vhodná na modelovanie pohybu žívín v pôde.
Water resources are usually treated as potential resources, directly exploitable by human population on the Earth. Among them, surface water and groundwater can be effectively managed for operational use. Soil water which belongs to the class of subsurface water represents the major volume of terrestrial water resources. The concept of soil water resources as a water source for biosphere was introduced recently by Budagovsky (1985) and is related to the fact, that the soil water is the most important factor of the existence and development of terrestrial vegetation. As a measure of soil water resources, Budagovsky proposed the evapotranspiration rate from the land surface during the frostless period representing the sum of water evaporation by soil and transpiration from stomata of the leaves of terrestrial plants. The primary importance of soil water is in its role as a source of water for biosphere, for the first stage of trophic chain on the Earth. In this review, the role of soil water in biotic and abiotic cycle on the Earth is discussed. Possible directions of the future study of soil water resources in relation to the environment are proposed. and Za zdroje vody na Zemi sa považujú spravidla tie potenciálne zdroje, ktoré môžu byť využité ľudstvom priamo. Priamo môžu byť využité povrchové a podzemné vody. Najväčší objem vody súše na Zemi je reprezentovaný vodami podpovrchovými. Budagovskij (1985) navrhol koncepciu pôdnych vôd ako zdroja vody pre biosféru; táto koncepcia je založená na skutočnosti, že pôdne vody sú najvýznamnejším zdrojom vody pre suchozemskú vegetáciu. Ako mieru zdrojov pôdnej vody Budagovskij navrhol evapotranspiráciu z pevniny počas bezmrazového obdobia, ako súčet výparu z pôdy a transpirácie cez prieduchy suchozemských rastlín. Najvýznamnejšou úlohou vody v pôde je to, že je zdrojom vody pre biosféru, pre prvú časť trofického reťazca na Zemi. Táto práca pojednáva o úlohe vody v pôde v biotickom a abiotickom cykle na Zemi. Sú naznačené tiež možné smery výskumu zdrojov vody v pôde v kontexte k biosfére.
Basic information about the evapotranspiration and its components is presented. System of equations describing the transport of water and energy in the soil - plant continuum is analyzed. The system of five differential equations with five unknowns is proposed, describing transport of heat and water vapour within the plant canopy, including exchange processes among the leaves and the atmosphere, vertical transport of the heat, water vapour and the energy balance. and Príspevok obsahuje základné informácie o evapotranspirácii a jej zložkách, výpare a transpirácii. Proces prenosu vody a energie v systéme pôda - porast je opísaný systémom piatich diferenciálnych rovníc kvantifikujúcich prenos vodnej pary a tepla medzi listami a atmosférou, ktoré umožnujú výpočet charakteristík vertikálneho prenosu vody a tepla v poraste a tiež bilanciu energie v tomto systéme.
Evaporation of water from the soil is described and quantified. Formation of the soil dry surface layer is quantitatively described, as a process resulting from the difference between the evaporation and upward soil water flux to the soil evaporating level. The results of evaporation analysis are generalized even for the case of water evaporation from the soil under canopy and interaction between evaporation rate and canopy transpiration is accounted for. Relationships describing evapotranspiration increase due to evaporation of the water intercepted by canopy are presented. Indirect methods of evapotranspiration estimation are discussed, based on the measured temperature profiles and of the air humidity, as well as of the net radiation and the soil heat fluxes. and Príspevok obsahuje kvantitatívny opis výparu vody z pôdy a bilanciu energie počas vyparovania, charakterizovanú rovnicou obsahujúcou turbulentný tok tepla a skupenské teplo vyparovania. Je opísaný proces tvorby suchej vrstvy na povrchu pôdy počas výparu; jeho tvorba závisí od rozdielu medzi rýchlosťou výparu a prítokom vody k horizontu výparu zo spodnej vrstvy pôdy.Výsledky analýzy možno použiť aj na kvantifikáciu výparu z pôdy pod porastom. Uvádzajú sa vzťahy na výpočet zvýšenia rýchlosti evapotranspirácie, spôsobenej intercepciou. Práca obsahuje analýzu nepriamych metód výpočtu evapotranspirácie, ktoré sú založené na meraní profilov teploty a vlhkosti vzduchu nad vyparujúcim povrchom, ako aj radiačnej bilancie a tokov tepla v pôde.