a1_Ciele štúdie. Na rozdiel od tradičného merania kvality života pomocou dotazníka, pri ktorom sú oblasti života vopred definované v podobe položiek, v prípade individualizovaného merania kvality života opytované osoby samé produkujú to, čo je pre ich život dôležité. Cieľom tejto štúdie bolo overiť, v akej miere považujú skúmané osoby vo veku adolescencie za dôležité iné aspekty života, ktoré nepokrýva tradičný dotazníkový nástroj. Súbor a postup výskumu. Na otázku individualizovaného nástroja (GPGI) vyprodukovalo 86 opytovaných osôb vo veku adolescencie 419 rôznych vyjadrení, ktoré predstavovali subjektívne dôležité oblasti života. Výpovede boli analyzované s využitím obsahovej analýzy troma rôznymi spôsobmi. Výsledky štúdie. 1) Opytované osoby priraďovali päť nimi uvedených dôležitých oblastí života do štyroch kategórií, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života WHOQOLBREF (fyzická oblasť, psychická oblasť, sociálne vzťahy a prostredie). Piatou možnosťou bola kategória „iné“, ktorú mohli opytované osoby použiť vtedy, ak oblasť, ktorú považovali za subjektívne významnú, nemohli zaradiť k štyrom vopred definovaným oblastiam. Identifikovaný výskyt kategórie iné predstavoval 16 výpovedí (3,8 %). 2) Opytovanie rovnakým spôsobom bolo po 2 týždňoch u tých istých osôb zopakované., a2_Výskyt kategórie „iné“ bol 8 výpovedí (1,9 %). 3) Tretí spôsob obsahovej analýzy predstavovala expertmi realizovaná kategorizácia individuálne uvádzaných dôležitých oblastí života bez vopred definovaných kategórií. Traja experti nezávisle na sebe vo výpovediach identifikovali štyri oblasti, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života, pričom 36 výpovedí zo 419 nezaradili k týmto štyrom oblastiam a 24 z nich priradili k novej oblasti, ktorú nezávisle na sebe nazvali spirituálna oblasť. V závere sú formulované odporúčania ohľadom možnosti využitia individualizovaného a tradičného merania kvality života., b1_Objectives. In contrast to the traditional measurement of quality of life by a questionnaire when the domains of life are defined in advance in the items, in individualized measurement of quality of life the inquired persons produce what is important for their lives. The goal of this study was to verify to which measure the inquired persons in the adolescent age consider different aspects of life to be important, which are not covered by the traditional questionnaire. Sample and setting. Answering the question of individualized instrument (GPGI), 86 inquired persons in the adolescent age produced 419 different statements that represented the subjectively important domains of life. The statements were analyzed by use of content analysis in three different ways.. Results. 1) The inquired persons assigned five important domains of life mentioned by them to four categories assessed by the traditional questionnaire of quality WHOQOL-BREF (physical domain, mental domain, social relations, and environment). The fifth option was the category „other“ that could be used by the inquired persons when the domain, which they considered to be subjectively important, could not be categorized to four in advance defined domains. The identified occurrence of this category presented 16 statements (3.8%). 2) The questioning the same persons in the same way was repeated after two weeks., b2_The occurrence of „other“ category was 8 statements (1.9%). 3) The third way of content analysis was represented by the categorization of individually mentioned important domains of life without in advance defined categories made by experts. Three experts independently identified four domains in statements assessed by the traditional questionnaire of quality of life. 36 statements of 419 were not classified to these four domains and 24 of them were assigned to the new domain that was entitled independently as the spiritual domain. In the conclusion, the recommendations regarding the possibility of use the individualized and traditional measurement of quality of life are formulated., Josef Džuka., and Obsahuje seznam literatury
Stať předkládá bibliometrickou analýzu produkce Československé psychologie, tak je dosažitelná v citační databázi Web of Science. Analýzy se týkají tří prolínajících se etap vývoje časopisu, a to (1) celkové produkce časopisu, tak jak je evidována v databázi WOS, tj. od r. 1966 do konce r. 2012; (2) období po nástupu demokracie a nové redakční rady, tj. období od r. 1991 do konce roku 2012; (3) ucelené desetiletí nového tisíciletí, tj. období od r. 2001 do r. 2010., The paper presents the bibliometric analysis of production of the journal Ceskoslovenska psychologie as it is available in the citation data-basis Web of Science. The analyses apply to three overlapping periods of the development of the journal, namely to (1) general production of the journal as it is registered in the data-basis Web of Science, i.e. since 1966 till the end of 2012; (2) period after commencement of democracy and the new editorial board, i.e. period since 1991 till the end of 2012; (3) the complete decade of the new millennium, i.e. the period since 2001 till 2010., Iva Šolcová., and Obsahuje seznam literatury