Transient infiltration into a swelling, cracked fine-textured soil was calculated using the originally designed FRACTURE submodel (version B) of the HYDRUS-ET simulation model. The model permits changes in the dimensions of the cracks during the infiltration process. Modeling results obtained with the new model were compared with those from FRACTURE submodel (version A) assuming a stable crack system. It is shown that deforming cracks lead to higher rates of infiltration during precipitation events as compared with stable cracks. A difference of about 20 percent was estimated in our illustrative example. and Práca obsahuje výsledky matematického modelovania infiltrácie vody do pôdy s puklinami, meniacimi svoje rozmery pocas procesu, (verzia B) v závislosti na vlhkosti pôdy, ktoré sú porovnané s výsledkami, získanými pomocou modelu s konštantnými rozmermi puklín (verzia A) pocas infiltrácie zrážok. Submodel FRACTURE - verzia B, ktorá kvantifikuje infiltráciu vody do pôdy s deformujúcimi sa puklinami je súcastou modelu HYDRUS–ET. Porovnanie výsledkov modelovania pomocou oboch submodelov ukázalo, že pocas zrážkovej udalosti v tomto ilustratívnom príklade rýchlost infiltrácie do pôdy s deformujúcimi sa puklinami je asi o 20 % väcšia ako do pôdy so stabilnými puklinami. Treba poznamenat, že meranie charakteristík infiltrácie vody do pôdy s puklinami a súcasné meranie deformácií siete puklín nie je v prírode prakticky možné, preto matematické modely môžu byt použité aj ako nástroje vedeckého výskumu v numerických experimentoch.
The design and construction of amelioration systems (irrigation, drainage) should precede diagnosis of soil water regime (SWR), to estimate its need and design parameters. It means, it is needed to calculate cyclic course of so called soil water regime characteristics. As soil water regime characteristic can be used soil moisture of the soil root zone at some depth, soil water potential at certain depth, soil water content of the root zone, as they are affected by evapotranspiration and its components. Seasonal courses of soil water regime characteristics differ, therefore it is necessary to estimate statistical parameters of SWR characteristics during relatively long period of minimum twenty seasons. This paper presents method of plant transpiration regime assessment, based on seasonal canopy transpiration series, calculated retrospectively by mathematical model HYDRUS-ET. Novelty of this approach is using of the empirical relationship between the seasonal transpiration totals and biomass production (yield). Cumulative frequency distribution curve of seasonal transpiration was chosen as a basic characteristic. This approach allows to estimate cumulative frequency curves of yields and cumulative frequency of potential yields. The difference is cumulative frequency of yields optimized by irrigation system. This allows to transform expected yields increase to investment and operational price and to compare expenditure to profit. This approach is illustrated on loess soil with maize canopy during 31 seasons. and Predtým, ako sa vyprojektuje a vybuduje hydromelioračná stavba, je nevyhnutné diagnostikovať vodný režim pôdy (VRP), to znamená určiť vlastnosti cyklických chodov charakteristík VRP. Ako charakteristiky režimu vody v pôde môžu byť využité: vlhkosť koreňovej oblasti pôdy, vlhkostný potenciál vo vybraných hĺbkach pôdy, obsah vody v koreňovej oblasti pôdy, ktoré sú ovplyvnené evapotranspiráciou a jej zložkami - transpiráciou a výparom. Sezónne chody vybraných charakteristík VRP sa v jednotlivých rokoch výrazne líšia, preto je potrebné určiť štatistické vlastnosti charakteristík VRP za dostatočne dlhé obdobie, najmenej dvadsiatich rokov. Údaje pre analýzu boli získané matematickým modelovaním pohybu vody v pôde pomocou matematického modelu HYDRUS-ET. Ako základná charakteristika bola vybraná transpirácia porastu. Vlastnosti režimu odberu vody porastom určuje čiara prekročenia úhrnov transpirácie konkrétneho porastu za jeho vegetačné obdobie. Prínosom tejto práce je metóda kvantitatívneho hodnotenia vplyvu sezónnych úhrnov transpirácie na úrodu, prostredníctvom všeobecne akceptovanej empirickej závislosti medzi produkciou biomasy a úhrnom transpirácie za vegetačné obdobie. Prostredníctvom tejto závislosti boli určené čiary prekročenia úrod, potenciálnych úrod a rozdielov medzi nimi, čo reprezentuje možnosti zvýšenia produkcie biomasy hydromelioračným opatrením. Takto sa dali transformovať možné zmeny sezónnych úhrnov transpirácie na ekonomickú rovinu a porovnať ekonomický prínos zmeny VRP s nákladmi na jej uskutočnenie. Metodický postup je ilustrovaný analýzou VRP porastu kukurice počas 31 vegetačných období.