2005 po suicidálním pokusu byl zaslán anonymní katamnestický dotazník, zaměřený na psychosociální adaptaci, psychopatologické projevy včetně suicidálního jednání. Návratnost činila 29 %, resp. 38 % ze všech dosažitelných. 23 % souboru je nezaměstnaných. 68 % mělo někdy přání být mrtvý nebo ublížit si, 36 % si dělalo plány na suicidium, 18 % se opět o ně pokusilo, jeden respondent opakovaně. U 41 % se vyskytovalo sebepoškozování, u 36 % bylo užití drog v posledním roce, 27 % pije vícekrát týdně alkohol, 73 % kouří cigarety. Pouze menšina (36 %) byla po propuštění v psychiatrické péči, i když tato byla doporučena ve všech případech. Uváděné obtíže svědčí o trvajícím suicidálním riziku., Anonymous catamnestic questionnaire, focused on psychosocial adaptation and psychopathological symptoms including suicide behaviour was sent to 77 patients hospitalized in 2004-2005 after a suicide attempt. Return of the questionnaire was 29 %, precisely 38% of those within reach. 23 % of the sample are unemployed. 68 % have sometimes wished to be dead or to hurt themselves, 36 % have made suicide plans, 18 % repeated suicide attempt, one respondent repeatedly. In 41 % self-harm occurred, 36 % have taken drugs in the course of last year. 27 % drink alcohol more than once a week and 73 % smoke cigarettes. Even though a psychiatric follow-up had been recommended to every patient discharged from the clinic, only a minority of them (36 %) underwent it. To conclude, the reported problems indicate a persistent suicide risk., Jiří Koutek, Jana Kocourková., and Obsahuje seznam literatury
Currently, mental disorders are usually concep-tualized as a hidden causal factor, manifested by its symptoms. This notion rests upon the reflective latent model, which is implicitly at work every time complex symptomatology gets summarized by a single number or a categorical state. The present paper reflects on the quantita-tive, testable implications of this psychometric model and shows how its restraints are untena-ble for most mental disorders. The observed data are instead consistent with mental disorders be-ing complex dynamic systems. Instead of being treated as interchangeable measures of the same latent factor, symptoms likely act as independ-ent causal entities, directly affecting each other. In recent years, this shift in ontological stance toward psychopathology has laid a basis for adapting the network theory. Under this theory, a mental disorder is a relatively stable emergent state, which arises due to a pronounced and re-current interaction of causally linked symptoms. It is discussed how models embedded within the network theory can help provide insight into the etiopathogenesis of mental disorders and ad-dress clinical intervention. In conclusion, limits and future challenges to the network theory are discussed. and Psychické poruchy bývajú konceptualizované ako skrytá kauzálna príčina, ktorá sa prejavu-je symptómami. Táto predstava je založená na reflektívnom latentnom modeli, ktorý sa impli-citne uplatňuje vždy, keď je komplexná sympto-matológia sumarizovaná vo forme čísla alebo kategorického stavu. V článku sú analyzované kvantitatívne, testovateľné implikácie tohto psychometrického modelu a na tomto základe je demonštrovaná jeho nevhodnosť pre konceptu-alizáciu väčšiny psychických porúch. Pozorova-né dáta naopak implikujú, že psychické poruchy sú komplexné dynamické systémy. Symptómy totiž nie sú ekvivalentným meraním jednej a tej istej latentnej premennej, ale fungujú ako nezá-vislé, vzájomne interagujúce kauzálne entity. Táto zmena nazerania na ontológiu psychopa-tológie viedla k adaptácii tzv. sieťovej teórie na kontext psychologických vied. V rámci tejto teórie je psychická porucha relatívne stabilným emergentným stavom, ktorý vzniká výraznými, opakujúcimi sa interakciami kauzálne prepoje-ných symptómov. Článok adresuje otázku, ako môžu modely vychádzajúce zo sieťovej teórie pomôcť pochopiť etiopatogenézu psychických porúch a adresovať klinickú intervenciu. V zá-vere sú načrtnuté limity a výzvy pre budúcnosť sieťovej teórie v psychológii.