Na rozdiel od majoritnej časti populácie, u rómskych žiakov na Slovensku chýba základná informácia o stave držania tela, preto cieľom našej vedeckej práce bolo zhodnotiť a porovnať výskyt nesprávneho držania tela u rómskych a nerómskych detí mladšieho školského veku. Prezentovaná výskumná práca sa zaoberá problematikou výskytu nesprávneho držania tela a porovnaním výsledkov v rómskej a nerómskej detskej populácii. Prierezový prieskum bol uskutočnený vo vybranej vzorke školských detí (265 rómskych a 286 nerómskych detí) vo veku od 6 až 10 rokov, v Košiciach, v rokoch 2008–2011. Držanie tela bolo hodnotené testom podľa Matthiasa a testom Jaroš, Lomníček. Výskumná vzorka detí bola rozdelená na dve skupiny: nerómsku a rómsku skupinu žiakov. Výsledky nášho porovnávania potvrdili, že rómska skupina chlapcov aj dievčat má kvalitu posturálneho systému lepšiu, z hľadiska držania tela, ako nerómski žiaci. Pri hodnotení držania tela Matthiasovým testom malo až 42,7 % nerómskych žiakov a 35,1 % rómskych žiakov zlé držanie tela. Na rozdiel od chlapcov (OR=0,59; 95% CI=0,37–0,96; p<0,05), dievčatá nevykazovali štatisticky významné rozdiely. Príspevok uvádza aj odporúčania pre vytváranie a stabilizáciu správneho držania tela detí a hľadá príčiny potvrdených rozdielov., Current data about body posture of Roma pupils in Slovakia are very scarce and limited, therefore, our concern was to evaluate and compare the incidence of incorrect body posture of Roma and non-Roma schoolchildren. The cross-sectional survey was conducted in Košice in a sample of school children (265 Roma and 286 non-Roma children) aged 6–10 years, between period 2008–2011. Posture was assessed by Matthias test and the test of Jaros, Lomníček. The children were divided into two groups: non-Roma and Roma group of children. The results of our comparison confirmed that the Roma group of boys and girls has better quality of the postural system than non-Roma children. When assessing posture by the Matthias test our outputs confirmed bad body posture in 42.7% of non-Roma children and 35.1% of Roma children. In contrast to boys (OR=0.59; 95% CI=0.37–0.96; p<0.05), girls did not show statistical differences. Presented are recommendations for creating and stabilizing a proper posture in children and an attempt to find the causes of the difference which has been confirmed in the study., Kvetoslava Rimárová, Jana Diabelková, Marta Hamráková, and Literatura
Užívanie tabaku patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórií ľudstva. Štúdie dokazujú, že fajčenie je vážnym medicínskym a spoločensko-ekonomickým problémom, ktorý v súčasnosti nadobudol charakter pandémie. Fajčenie je rizikový faktor participujúci na predčasných úmrtiach v dôsledku vzniku desiatky ochorení, predovšetkým onkologických, srdcovocievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny. Fajčenie, ako návyk, sa významnou mierou podieľa sa vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc, na ktorú zomiera viac fajčiarov ako na rakovinu pľúc, a ktorej výskyt je priamo závislý od prevalencie fajčenia cigariet. Vzhľadom na rôznorodosť a početnosť ochorení, ktoré fajčenie spôsobuje, sa účinky fajčenia na kožný systém často prehliadajú. Práca ako súborný referát poukazuje na negatívne zmeny na koži, ktoré fajčenie so sebou prináša, ale predovšetkým zdôrazňuje potrebu prevencie, ktorá je omnoho účinnejšia ako následná liečba. Súhrn výsledkov a záverov viacerých zahraničných a domácich literárnych štúdií zaoberajúcich sa problematikou fajčenia a kože potvrdzuje negatívne pôsobenie cigaretového dymu a jeho súčastí na kožu a jej zložky. Práca sa zameriava na etiologickú a patofyziologickú súvislosť fajčenia so vznikom karcinómu kože, starnutia kože a rozvojom chronického ochorenia kože – psoriázy. Práca predkladá užitočné preventívne rady, prečo s fajčením nezačať, ako s touto závislosťou čo najefektívnejšie skoncovať, prípadne na koho sa môže pri odvykaní obrátiť. V rámci prevencie príspevok zdôrazňuje potrebu dennej starostlivosti o kožu, samovyšetrovanie, ale aj dôležitosť mať dostatočné poznatky o škodlivých účinkoch fajčenia na kožu., Tobacco use is the most important cause of preventable and premature deaths in human history. Literature reviews confirm that smoking is a serious medical and socio-economic problem, which currently has the character of a pandemic habit. Smoking is a risk factor of premature deaths resulting from many diseases, e. g. cancer, cardiovascular and gastrointestinal diseases, oral cavity diseases. Smoking is an important risk factor also for chronic obstructive pulmonary disease, where more smokers will die from this chronic condition as compared to mortality from lung cancer. Frequency of chronic obstructive pulmonary disease is directly related to the intensity of cigarette smoking. The effect of smoking has a very high diversity of diseases caused by smoking, but the effects of smoking on the skin are often overlooked. Article is a summary review focused on negative changes on the skin caused by smoking. The paper particularly emphasizes the need for prevention, which is far more effective than curative treatment. Summary of results and conclusions of several foreign and domestic research studies focusing on the issue of smoking and skin, confirms the negative effect of cigarette smoke and its components on the skin and skin cutaneous complex. The work focuses on the etiological and pathophysiological association of smoking on skin cancer, skin aging and the development of chronic skin diseases – psoriasis. The article also provides useful preventive advice for smoking cessation and for early stages of smoking prevention. The paper also confirms the necessity and need for daily skin care, self-testing, but also the importance of a sufficient knowledge of the adverse effects of smoking on the skin., Jana Diabelková, Kvetoslava Rimárová, and Literatura
Cieľom predloženej práce je zhodnotiť vplyv dosiahnutého vzdelania na výskyt metabolického syndrómu a jeho rizikových determinantov u súboru 65 920 klientov poradní zdravia pri 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v Slovenskej republike vo veku od 25 rokov. Prítomnosť metabolického syndrómu a jeho rizikových determinantov sme hodnotili podľa kritérií International Diabetes Federation z roku 2005. Celková prevalencia metabolického syndrómu v súbore bola 31,2 %, u mužov 34,9 % a u žien 29,5 %. Úroveň dosiahnutého vzdelania mala menší vplyv na výskyt metabolického syndrómu a jeho rizikových faktorov u mužov ako u žien. Najvýraznejší vplyv vzdelania sme sledovali pri výskyte abdominálnej obezity a metabolického syndrómu u žien, kde ženy so základoškolským vzdelaním mali v priemere 3,14 krát vyššiu šancu mať abdominálnu obezitu (vo vekovej skupine 55–64 ročných žien až 4,17 krát) a v priemere 2,55 krát vyššiu šancu mať metabolický syndróm (vo vekovej skupine 25–34 ročných žien až 3,50 krát) v porovnaní so ženami s vysokoškolským vzdelaním. Výsledky našej štúdie podčiarkujú význam edukácie obyvateľstva s dôrazom na ženy a dôležitosť dosiahnuť aspoň stredoškolské vzdelanie s maturitou, okrem iného aj za účelom zníženia morbidity a mortality na kardiovaskulárne ochorenia na Slovensku., The objective of this work is to evaluate the impact of education level on the incidence of metabolic syndrome and its risk determinants among 65,920 clients of the Health Advice Centres of 36 Regional Public Health Authorities in the Slovak Republic, from the age of 25 years. The presence of metabolic syndrome and its risk determinants were evaluated according to criteria of the International Diabetes Federation from 2005. The overall prevalence of metabolic syndrome in the group was 31.2%, men 34.9% and women 29.5%. Education level has a lower impact on the incidence of metabolic syndrome and its risk factors among men than in women. The most significant effect of the level of education on the occurrence of abdominal obesity and metabolic syndrome we monitored in women. Women with basic level education have on average a 3.14 times higher chance of having abdominal obesity (55–64 years old women up to 4.17 times), and on average a 2.55 times higher chance of having the metabolic syndrome (25–34 years old women up to 3.50 times) compared with women with university education. The results of our study underscore the importance of education of the population with an emphasis on women and the importance of achieving at least secondary education with a "leaving" exam, inter alia, to reduce morbidity and mortality from cardiovascular disease in Slovakia., Tímea Ostrihoňová, Kvetoslava Rimárová, Janka Bérešová, Sylvia Kontrošová, and Literatura