Water resources are usually treated as potential resources, directly exploitable by human population on the Earth. Among them, surface water and groundwater can be effectively managed for operational use. Soil water which belongs to the class of subsurface water represents the major volume of terrestrial water resources. The concept of soil water resources as a water source for biosphere was introduced recently by Budagovsky (1985) and is related to the fact, that the soil water is the most important factor of the existence and development of terrestrial vegetation. As a measure of soil water resources, Budagovsky proposed the evapotranspiration rate from the land surface during the frostless period representing the sum of water evaporation by soil and transpiration from stomata of the leaves of terrestrial plants. The primary importance of soil water is in its role as a source of water for biosphere, for the first stage of trophic chain on the Earth. In this review, the role of soil water in biotic and abiotic cycle on the Earth is discussed. Possible directions of the future study of soil water resources in relation to the environment are proposed. and Za zdroje vody na Zemi sa považujú spravidla tie potenciálne zdroje, ktoré môžu byť využité ľudstvom priamo. Priamo môžu byť využité povrchové a podzemné vody. Najväčší objem vody súše na Zemi je reprezentovaný vodami podpovrchovými. Budagovskij (1985) navrhol koncepciu pôdnych vôd ako zdroja vody pre biosféru; táto koncepcia je založená na skutočnosti, že pôdne vody sú najvýznamnejším zdrojom vody pre suchozemskú vegetáciu. Ako mieru zdrojov pôdnej vody Budagovskij navrhol evapotranspiráciu z pevniny počas bezmrazového obdobia, ako súčet výparu z pôdy a transpirácie cez prieduchy suchozemských rastlín. Najvýznamnejšou úlohou vody v pôde je to, že je zdrojom vody pre biosféru, pre prvú časť trofického reťazca na Zemi. Táto práca pojednáva o úlohe vody v pôde v biotickom a abiotickom cykle na Zemi. Sú naznačené tiež možné smery výskumu zdrojov vody v pôde v kontexte k biosfére.
Stony soils are composed of two fractions (rock fragments and fine soil) with different hydrophysical characteristics. Although stony soils are abundant in many catchments, their properties are still not well understood. This manuscript presents an application of the simple methodology for deriving water retention properties of stony soils, taking into account a correction for the soil stoniness. Variations in the water retention of the fine soil fraction and its impact on both the soil water storage and the bottom boundary fluxes are studied as well. The deterministic water flow model HYDRUS-1D is used in the study. The results indicate that the presence of rock fragments in a moderate-to-high stony soil can decrease the soil water storage by 23% or more and affect the soil water dynamics. Simulated bottom fluxes increased or decreased faster, and their maxima during the wet period were larger in the stony soil compared to the non-stony one.
The water retention capacity of coarse rock fragments is usually considered negligible. But the presence of rock fragments in a soil can play an important role in both water holding capacity and in hydraulic conductivity as well. This paper presents results of maximum water holding capacity measured in coarse rock fragments in the soil classified as cobbly sandy loam sampled at High Tatra mountains. It is shown, that those coarse rock (granite) fragments have the maximum retention capacity up to 0.16 volumetric water content. Retention curves of the four particular granite fragments have shown water capacity available for plants expressed in units of volumetric water content of 0.005 to 0.072 in the soil water potential range (0, -0.3 MPa). Available water capacity of stone fragments can contribute to the available water capacity of soil fine earth considerably and help to plants to survive during dry spells. and Hodnoty vodnej retenčnej kapacity hrubozrnných častíc skeletu v pôdach sa zvyčajne považujú za zanedbateľné. Avšak prítomnosť častíc skeletu v pôdach môže významne ovplyvňovať hodnoty vodnej kapacity pôdy ako aj jej hydraulickej vodivosti. Tento príspevok prezentuje výsledky merania maximálnej vodnej kapacity skeletu obsiahnutého v pôde. Pôdne vzorky boli odoberané v lokalite FIRE, Vysoké Tatry. Podľa meraní, hodnoty maximálnej retenčnej kapacity skeletu dosahovali 0,16 objemovej vlhkosti. Na základe retenčných kriviek pre 4 vybrané žulové kamene môžeme povedať, že hodnoty využiteľnej vodnej kapacity, vyjadrené v jednotkách objemu vody v pôde sa pohybovali od 0,005 do 0,072 pre vodný potenciál pôdy od 0 do -0,3 MPa. Využiteľná vodná kapacita častíc skeletu takto môže významne doplňovať využiteľnú vodnú kapacitu jemnozeme a pomáha rastlinám prežiť suché obdobia.
Basic information about the evapotranspiration and its components is presented. System of equations describing the transport of water and energy in the soil - plant continuum is analyzed. The system of five differential equations with five unknowns is proposed, describing transport of heat and water vapour within the plant canopy, including exchange processes among the leaves and the atmosphere, vertical transport of the heat, water vapour and the energy balance. and Príspevok obsahuje základné informácie o evapotranspirácii a jej zložkách, výpare a transpirácii. Proces prenosu vody a energie v systéme pôda - porast je opísaný systémom piatich diferenciálnych rovníc kvantifikujúcich prenos vodnej pary a tepla medzi listami a atmosférou, ktoré umožnujú výpočet charakteristík vertikálneho prenosu vody a tepla v poraste a tiež bilanciu energie v tomto systéme.
Evaporation of water from the soil is described and quantified. Formation of the soil dry surface layer is quantitatively described, as a process resulting from the difference between the evaporation and upward soil water flux to the soil evaporating level. The results of evaporation analysis are generalized even for the case of water evaporation from the soil under canopy and interaction between evaporation rate and canopy transpiration is accounted for. Relationships describing evapotranspiration increase due to evaporation of the water intercepted by canopy are presented. Indirect methods of evapotranspiration estimation are discussed, based on the measured temperature profiles and of the air humidity, as well as of the net radiation and the soil heat fluxes. and Príspevok obsahuje kvantitatívny opis výparu vody z pôdy a bilanciu energie počas vyparovania, charakterizovanú rovnicou obsahujúcou turbulentný tok tepla a skupenské teplo vyparovania. Je opísaný proces tvorby suchej vrstvy na povrchu pôdy počas výparu; jeho tvorba závisí od rozdielu medzi rýchlosťou výparu a prítokom vody k horizontu výparu zo spodnej vrstvy pôdy.Výsledky analýzy možno použiť aj na kvantifikáciu výparu z pôdy pod porastom. Uvádzajú sa vzťahy na výpočet zvýšenia rýchlosti evapotranspirácie, spôsobenej intercepciou. Práca obsahuje analýzu nepriamych metód výpočtu evapotranspirácie, ktoré sú založené na meraní profilov teploty a vlhkosti vzduchu nad vyparujúcim povrchom, ako aj radiačnej bilancie a tokov tepla v pôde.
Wetlands are sensitive ecosystems with groundwater table close to the soil surface and they are characteristics with specific biotops, corresponding to the continuous and high soil water content. The National Natural Reserve (NNR) Kláštorské lúky is one of those types of ecosystems in the catchment of Turiec River, Central Slovakia. Social changes in Slovakia led to the management changes of this reserve, and its consequence is replacement of original plants by invasive ones, particularly by weeds. Another unfavourable phenomenon is continuous decrease of groundwater table level, probably as a part of global changes. This work is focusing on evaluation of possible influence of changes in canopy properties due to wetland management on evapotranspiration and its structure, on soil water content changes and on changes of groundwater table level at this area. and Mokrade sú citlivé ekosystémy charakteristické výskytom hladiny podzemnej vody v blízkosti terénu alebo aj na jeho povrchu. Významným mokradným systémom je aj národná prírodná rezervácia (NPR) Kláštorské lúky, ležiaca v povodí rieky Turiec. Zmena vo vlastníckych vzťahoch spôsobila aj zmenu obhospodarovania mokrade a vzácne travinno-bylinné porasty sú postupne nahrádzané spoločenstvami inváznymi, najmä tŕstím. Ďalším nepriaznivým javom, ku ktorému došlo v poslednom období v NPR, je pokles hladiny podzemnej vody (HPV). Táto práca je zameraná na zistenie možného vplyvu manažmentu na evapotranspiráciu a jej štruktúru, na zmeny chodov HPV a na zmeny obsahu vody vo vrchnej vrstve pôdy, spôsobené nahradením pôvodného porastu trávy inváznym porastom - tŕstím.