The contemporary development of agriculture aims to decrease material and energy demands of cultivation systems. The no-tillage system is a part of the rationalization measures. The presented article is dealing with the influence of the conventional tillage (KA) and no-tillage system (BA) on content of soil water, i. e. maximum (Wmax), average (W?) and minimum soil water content (Wmin), in heavy soils of the East-Slovakia Lowland. The vegetation period of the observed years are classified from very dry (1999), humid (2000, 2002), very humid (2001) to extremely humid (1998). There was observed statistically significant influence of used systems of agrotechnical measures only in the case of minimum soil water content. This value was higher in case of no-tillage system about 4,3 % from wilting point value during five observed years, i. e. in a soil profile 0-0.3 m about 3.0 mm of water layer and in profile 0-0,8 m about 8.5 mm. and Súčasný vývoj poľnohospodárstva smeruje k znižovaniu materiálovej a energetickej náročnosti pestovateľských systémov. Súčasťou racionalizačných prístupov je aj bezorbový systém. Predkladaný príspevok sa zaoberá vplyvom konvenčnej agrotechniky (KA) a bezorbového systému (BA) na maximálnu (Wmax), priemernú (WØ) a minimálnu zásobu pôdnej vody (Wmin) na ťažkých pôdach Východoslovenskej nížiny. Pri využití úhrnu zrážok ako kritéria hodnotenia poveternostných podmienok sú vegetačné obdobia sledovaných rokov klasifikované od veľmi suchého (1999) cez vlhké (2000, 2002), veľmi vlhké (2001) až extrémne vlhké (1998). Vplyv použitých systémov agrotechnických opatrení sa štatisticky významne prejavil iba pri minimálnej zásobe pôdnej vody, ktorá v priemere za päť sledovaných rokov bola vyššia pri bezorbovom systéme o cca 4,3 % z vlhkosti bodu vädnutia, čiže v pôdnom profile 0 - 0,3 m o 3,0 mm a v profile 0 - 0,8 m o 8,5 mm.
Wetlands are sensitive ecosystems with groundwater table close to the soil surface and they are characteristics with specific biotops, corresponding to the continuous and high soil water content. The National Natural Reserve (NNR) Kláštorské lúky is one of those types of ecosystems in the catchment of Turiec River, Central Slovakia. Social changes in Slovakia led to the management changes of this reserve, and its consequence is replacement of original plants by invasive ones, particularly by weeds. Another unfavourable phenomenon is continuous decrease of groundwater table level, probably as a part of global changes. This work is focusing on evaluation of possible influence of changes in canopy properties due to wetland management on evapotranspiration and its structure, on soil water content changes and on changes of groundwater table level at this area. and Mokrade sú citlivé ekosystémy charakteristické výskytom hladiny podzemnej vody v blízkosti terénu alebo aj na jeho povrchu. Významným mokradným systémom je aj národná prírodná rezervácia (NPR) Kláštorské lúky, ležiaca v povodí rieky Turiec. Zmena vo vlastníckych vzťahoch spôsobila aj zmenu obhospodarovania mokrade a vzácne travinno-bylinné porasty sú postupne nahrádzané spoločenstvami inváznymi, najmä tŕstím. Ďalším nepriaznivým javom, ku ktorému došlo v poslednom období v NPR, je pokles hladiny podzemnej vody (HPV). Táto práca je zameraná na zistenie možného vplyvu manažmentu na evapotranspiráciu a jej štruktúru, na zmeny chodov HPV a na zmeny obsahu vody vo vrchnej vrstve pôdy, spôsobené nahradením pôvodného porastu trávy inváznym porastom - tŕstím.
Results of lysimetric measurements of soil water flow between saturated and unsaturated zone of soil are presented and analyzed. Lysimeters with four different simulated groundwater table below soil surface (50, 100, 150 and 200 cm), five agricultural canopies and four different soil monoliths in, were used and observed during subsequent vegetation periods. From results of measurements it was found, that plant ontogenesis phase together with depth of groundwater table are dominant, followed by soil properties. and Práca obsahuje analýzu výsledkov meraní prítoku vody do koreňovej oblasti pôdy v lyzimetroch s konštantnou polohou hladiny podzemnej vody počas vegetačného obdobia piatich poľnohospodárskych plodín. Hladiny podzemných vôd v lyzimetroch sme udržiavali v štyroch hĺbkach pod povrchom pôdy (50, 100, 150 a 200 cm). Lyzimetre obsahovali monolity štyroch druhov pôd. Z výsledkov meraní vyplýva, že popri dominantnom vplyve hĺbky hladiny podzemnej vody v lyzimetroch na intenzitu prítoku vody z podzemných vôd do koreňovej oblasti pôdy má významnú úlohu ontogenézy rastlín nasledované vplyvom druhu porastu a vlastnosťami pôdy.