Konvencionálne právo v podobe rozhodovacej činnosti ESĽP, ako súčasť široko chápaného európskeho práva, je vo vzťahu k vnútroštátnemu právu externým právom. Záväznosť judikatúry ESĽP a jej účinkov na vnútroštátne právo tradične naráža(la) na tri prekážky: individuálnu povahu rozhodnutí ESĽP; minimálny štandard vytvorený Dohovorom a judikatúrou k nemu a nakoniec dôležitosť vzťahu medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom.Príspevok, na základe judikatúry samotného ESĽP, ako aj ústavných súdov členských krajín Rady Európy, poukazuje na prekonanie tejto paradigmy z čoho vyplýva, že každé rozhodnutie ESĽP má de facto účinok erga omnes; minimálny štandard je nutné chápať a aplikovať dynamicky a judikatúra ESĽP je nepriamo a sprostredkovane súčasťou práva ústavného aj v krajinách s formálne dualistickým vzťahom k medzinárodnému právu.Absolútne opustenie hierarchie prameňov práva sa však nejaví najvhodnejším riešením z titulu nepredvídateľného vývoja judikatúry ESĽP. Ako vhodný deskriptívny a normatívny koncept vo
vzťahu (nielen) judikatúry ESĽP a národného právneho poriadku je pluralizmus, pre ktorý je typické vzájomné preniknutie rôznych právnych režimov. Nevyhnutnou súčasťou pluralizmu je dialóg medzi súdmi a sudcami
najvyšších súdnych inštancií na národnej a nadnárodnej úrovni. Príspevok poukazuje nielen na nástroje, ktoré súdy a sudcovia majú k dispozícii a ich reálne využitie, ale aj na etický rozmer vzájomného dialógu. and Conventional law in the form of the case-law of the ECtHR, as a part of the european law sensu largo, is an external law towards national law.Binding force of the case-law and its effects in national law were traditionally limited by three assumptions: by individual nature of decisions rendered by the ECtHR, by minimal standard created by the ECHR and ECtHR and finally by importance of constitutional regulation towards international (external) law. The paper confronts these assumptions and based on the analyses of relevant case-law of the ECtHR and constitutional courts, suggests shifting the paradigm in a following way each decision of the ECtHR has de facto erga omnes effect; minimal standard must be perceived and applied dynamicly and case-law of the ECtHR is indirectly and implicitly part of the constitutional law including countries with dualistic relationship towards international law. However, absolute deconstruction of hierarchy of sources of law does not appear as most suitable solution mainly due to the uncertainty of development of the case-law of the ECtHR. The better descriptive and normative concept in relationship between case-law of the ECtHR and national legal order is pluralism resting on mutual coupling of different legal regimes. Inevitable part of the pluralist approach is a dialogue among judges and courts of supreme instances on national and supranational level. The paper mentions not only available instruments and their factual utilization shaping the dialogue, but also the ethical dimension of the dialogue itself.