Článok má prierezový charakter. Je opísaná motivácia pre skúmanie možnosti vytvorenia nových, umelo vytvorených chemických prvkov a ich izotopov. Sú opísané experimenty vedúce k transuránovým a ďalekým transuránovým jadrám, až po 106-ty prvok - seaborgium. Sú analyzované fyzikálne poznatky, ktoré boli získané z experimentálnych údajov v tejto etape jádrových reakcií úplnej syntézy, do začiatku 80-tych rokov minulého storočia. Je diskutovaný vplyv vrstvovej štruktúry jadier na ich stabilitu, efekt extra-pushu a izospinu. V ďalšej časti sú opísané experimenty vedúce k syntéze jadier so Z = 107 - 112 metódou tzv. studenej fúzie. Ďalej sú opísané jádrové reakcie tzv. horúcej fúzie, v ktorých boli syntetizované jadrá superťažkých prvkov so Z = 114, 116, ale ktoré ešte len čaká definitívne potvrdenie. V záverečnej části práce sú analyzované v súčasnosti vykonávané experimenty, teoretické modely možných spôsobov syntézy superťažkých jadier a problém identifikácie oblasti najstabilnejších superťažkých jadier. Je uvedený význam a odhad ďalšieho možného vývoja fyziky superťažkých jadier., Š. Šáro, P. Cagarda., and Obsahuje seznam literatury