The heterogeneity of water flow and solute transport was assessed during radioactive tracer infiltration experiment in a black clay loam soil using modified methods to estimate the effective cross section (ECS) and the degree of preferential flow (DPF). The results of field and numerical experiments showed that these parameters characterized the heterogeneity of water flow in the soils unequivocally. The ECS decreases non-linearly and the DPF increases linearly with an increase of the bypassing ratio (ratio of macropore flow rate to total flow rate). The ECS decreased and the DPF increased with depth, which suggests an increase in the heterogeneity of water flow with depth. The plot of the DPF against ECS values calculated from the tracer experiment data was consistent with the relationship obtained by the numerical simulation assuming preferential flow in the neighbourhood of three probes.
Regional frequency analysis of heavy precipitation amounts based on the estimation of the parameters of a regional distribution function using L-moments is adopted for the specific geographical-climatological settings of Slovakia. The paper focuses on the first step of the regional L-moment algorithm (Hosking, Wallis, 1997), which is the delineation of homogeneous regions. Objective and process-based logical pooling techniques are used to form homogeneous pooling groups of rainfall gauging stations for regional frequency analysis of k-day precipitation amounts (k = 1 to 5 days). Even though the delineation of homogeneous regions by means of objective methods is generally accepted and recommended in the literature, it is concluded here that such a pooling of similar sites should not be carried out automatically in precipitation analysis. Instead, a combination of physical/geomorphological considerations and objective methods should be preferred. and Článok sa zaoberá regionálnou frekvenčnou analýzou mimoriadnych úhrnov zrážok, ktorá je založená na odhade parametrov regionálneho rozdelenia pravdepodobnosti pomocou L-momentov a ktorá sa aplikuje v špecifických geograficko-klimatických podmienkach Slovenska. Článok je užšie zameraný na prvý krok tzv. regionálneho L-momentového algoritmu (Hosking, Wallis, 1997), ktorým je vyčlenenie homogénnych regiónov pre k-denné úhrny zrážok (k = 1 až 5). Na formovanie homogénnych zoskupení klimatologických a zrážkomerných staníc sa použila objektívna aj subjektívna (logická) metodika. Napriek tomu, že odborná literatúra všeobecne uznáva a odporúča použiť objektívne postupy na vyčlenenie homogénnych regiónov, v štúdii sme usúdili, že by sa vo frekvenčnej analýze úhrnov zrážok navzájom podobné stanice nemali vyčleňovať automaticky. Namiesto toho odporúčame, aby sa k tomuto účelu použila kombinácia objektívnych postupov, resp. úvah založených na fyzicko-geografických charakteristikách krajiny
We computed annual precipitation totals for six catchments in the West and High Tatra Mountains (Roháčska, Jalovecká, Žiarska, Račkova, Tichá and Kôprová dolina) for hydrological years 1989-1998 using different interpolation and extrapolation methods. Precipitation estimates for the entire period as well as for particular hydrological years were used to compute evapotranspiration from the hydrological balance equation. The results have shown that although we used all existing precipitation data from the region along with the sophisticated methods to estimate catchment precipitation, yet, the water balance of the mountain catchments was not explained satisfactorily. and V práci sú vypočítané ročné zrážkové úhrny v šiestich povodiach Západných a Vysokých Tatier (Roháčska, Jalovecká, Žiarska, Račkova, Tichá a Kôprová dolina) pomocou rôznych interpolačných a extrapolačných metód pre hydrologické roky 1989 až1998, aj pre priemerné ročné úhrny za celé obdobie. Pre zrážkové úhrny určené rôznymi metódami bol z rovnice hydrologickej bilancie vypočítaný výpar a výsledky boli vyhodnotené opäť pre celé obdobie, aj pre jednotlové hydrologické roky. Získané výsledky ukazujú, že ani pri použití všetkých existujúcich údajov a moderných výpočtových metód existujúca meracia sieť nedáva uspokojivú odpoveď na pochybnosti, ktoré vznikajú pri určení základných prvkov hydrologickej bilancie v jednotlivých horských povodiach.
In the paper there the questions of selection of representative period for the hydrological characteristics assessment are discussed. Also the characteristics of runoff and precipitation for the periods 1931-1980 and 1961-2000 are presented. The main components of water balance in Slovakia are the basis for comparison of both periods. The assessment of development of runoff condition during the last decades is presented. and V referáte sa diskutujú otázky výberu reprezentatívneho obdobia pre stanovenie hydrologických charakteristík. Ďalej sa uvádzajú charakteristiky odtoku a zrážok za obdobia 1931-1980 a 1961-2000. Na základe hodnotenia hlavných komponentov hydrologickej bilancie Slovenska sa obidve obdobia porovnávajú a opisuje sa vývoj odtokových pomerov ostatného obdobia.