Rýchlo sa šíriaca pandémia ochorenia Covid-19 ovplyvnila všetky aspekty každodenného života ľudí po celom svete. Spôsobila negatívne dopady pre celú spoločnosť, avšak vysoké obavy vyvoláva najmä u onkologických pacientov, u ktorých je v dôsledku onkologického ochorenia a jeho liečby prítomné zvýšené riziko komplikácií a úmrtnosti v prípade nákazy koronavírusom. Súbežne s klinickým rizikom je potrebné venovať pozornosť aj psychologickým rizikám pandémie, najmä čo sa týka nárastu emocionálneho stresu, úzkosti, depresie a osamelosti u týchto pacientov. Do dnešného dňa je k dispozícii iba obmedzený počet štúdií podrobne skúmajúcich potenciálne psychologické dopady pandémie Covid-19 u pacientov s diagnostikovanou rakovinou. Tento naratívny prehľad syntetizuje doposiaľ dostupné poznatky zahrňujúce pandemické bariéry pre onkologickú starostlivosť pacientov, ako aj obavy v dôsledku pandémie a ich následný psychosociálny vplyv na kvalitu života v obzvlášť rizikovej skupine onkologických pacientov. Štúdia tiež poukazuje na niektoré možnosti starostlivosti o pacientov počas súčasnej pandémie, využiteľné aj v prípade budúcich pandémií, či v postpandemickom období. Prehľad týchto poznatkov môže poskytnúť bližší obraz psychologického dopadu pandémie Covid-19 na kvalitu života pacientov s onkologickým ochorením a umožniť lepšie porozumieť ich obavám i celkovému prežívaniu. and The rapidly spreading of COVID-19 pandemic has affected all aspects of people's daily lives around the world. It has negative impact on society, a matter of great concern, especially for cancer patients. They are at increased risk of complications and mortality from coronavirus infection due to cancer and its treatment. Alongside the clinical risk, attention should be also paid to the psychological risks of the pandemic, especially regarding the increase in emotional stress, anxiety, depression and loneliness in patients. To date, there are only a limited number of studies examining the potential psychological effects of the COVID-19 pandemic on cancer patients. This narrative review synthesizes available findings including pandemic barriers to cancer care, as well as pandemic concerns and their subsequent psychosocial impact on quality of life in a particularly high-risk group of cancer patients. It highlights some of the care options for patients during the current pandemic, that can be used in case of future pandemics or in the post-pandemic period. An overview of these findings can provide a closer look of the psychological impact of the COVID-19 pandemic on the quality of life of cancer patients and provide a better understanding of their concerns and overall well-being.
Objectives. Although various mental health-re-lated consequences of the COVID-19 pandemic have been documented, there has been far less attention given to potential protective factors. Questions and hypotheses. In the present study, authors examined the role of three types of positive expectancies - optimism, hope, and self-efficacy - as predictors of well-being and anxiety. Furthermore, authors examined the role of coping strategies as a potential mediator between expectancies and criterion variables.Sample and settings. The present study was con-ducted during the COVID-19 outbreak in Slo-vakia after a national emergency was declared (N=1011). Additionally, longitudinal follow up was conducted after a national lockdown (N=391). Statistical analysis. Multi-model linear regres-sion (the Bayesian approach) and simple me-diation analysis (the Frequentist approach) were used to answer research questions. Results. In the main study with N=1011 partici-pants sampled after a national emergency was declared, the role of optimism in predicting anx-iety and well-being was corroborated. Moreo-ver, this finding was replicated after a national lockdown and the degree to which Coronavirus was considered dangerous served as a potential mediator. Besides optimism, self-efficacy nega-tively predicted anxiety, and subscales of hope predicted well-being. Additionally, the role of coping strategies as potential mediator was ex-amined. In follow up with N=391 respondents who decided to participate after the national lockdown, authors found an indirect effect of optimism on well-being and anxiety through dysfunctional coping. Limitations. The present study has some limita-tions that should be reflected upon. For exam-ple, convenience sampling was used. Moreover, interpretations related to causality should be avoided and the specificity of the effect in re-lation to pandemic situation should be further examined in future research. and Ciele. V predošlých výskumoch boli dokumen-tované rôzne dopady pandémie COVID-19 na mentálne zdravie. Menej pozornosti však bolo venovanej tomu, ktoré faktory tu môžu zohrávať protektívnu rolu.Otázky a hypotézy. Predkladaná štúdia sa zaobe-rá tým, akú rolu zohrávali tri druhy pozitívnych očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a prežívanej úz-kosti počas nástupu prvej vlny pandémie CO-VID-19 na Slovensku. Súbor a metódy. Výskum bol realizovaný po tom, ako bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav (N = 1011). Autori zisťovali sme subjektív-nu pohodu, aktuálne prežívanú úzkosť, tri druhy očakávaní (nádej, optimizmus a všeobecnú se-baúčinnosť) a to, do akej miery vnímali účastní-ci výskumu koronavírus ako nebezpečný. Druhý zber dát sa konal po celoštátnom lockdowne (N = 391). Tu sa autori zamerali na stratégie zvládania. Analýzy. V rámci analýzy dát boli využité dva postupy. Prvý bol reprezentovaný lineárnou re-gresiou pracujúcou s viacerými modelmi (Bay-esiánsky prístup), druhý mediačnou analýzou (Frekventistický prístup). Výsledky. V hlavnej časti (N = 1011), realizo-vanej krátko po vyhlásení núdzového stavu, sa ako dôležitý prediktor ukázal predovšetkým op-timizmus. Pozitívne predikoval subjektívnu po-hodu a negatívne prežívanú úzkosť. Zmienený vzťah bol sprostredkovaný tým, do akej miery považovali účastníci výskumu koronavírus za nebezpečný. Okrem toho, sebaúčinnosť nega-tívne predikovala prežívanú úzkosť a subškály nádeje predikovali subjektívnu pohodu. V nad-väzujúcom zbere dát (N = 391), uskutočnenom po prvom lockdowne, sa autori zamerali na rolu stratégii zvládania ako potenciálneho mediátora vo vzťahu medzi očakávaniami a kritérialnými premennými. Tu sa ako jeden z potenciálne dô-ležitých mechanizmov ukázali predovšetkým dysfunkčné stratégie zvládania stresu. Limity. Medzi limity možno zaradiť príležitost-ný výber výskumného súboru a to, že otázka, týkajúca sa toho, do akej miery tu šlo o vzťah špecifický pre pandémiu, zostáva aj naďalej otvorená. Okrem toho je nevyhnutné, aby výz-kumníci zostali pri vyjadrovaní sa k otázke kau-zality nanajvýš opatrní.