Ciele výskumu. Hlavným cieľom tejto štúdie bolo hlbšie preskúmať názory a presvedčenia žiakov v oblasti fajčenia a pitia alkoholu s využitím kvalitatívneho prístupu a údajov prierezovej štúdie HBSC (Health behaviour in school-aged children) 2013/2014. Cieľom bolo tiež porovnať variabilitu názorov a presvedčení žiakov z hľadiska rodu a veku.
Výskumná vzorka a metódy. Výskumnú vzorku tvorilo 75 žiakov 4 základných škôl. Výskumná vzorka kopírovala cieľovú populáciu HBSC štúdie, teda žiakov vo veku 11-, 13- a 15- rokov. Dizajn výskumu bol založený na kvalitatívnom prístupe s využitím elicitácie formou pripravených pracovných listov a iniciačných otvorených otázok. Metódou zberu dát boli pracovné listy a záznamy tichého pozorovateľa.
Výskumná otázka. Aké sú postoje a presvedčenia žiakov ku prezentovaným výsledkom v oblasti fajčenia a pitia alkoholu ich rovesníkov, a aké sú následné odporúčania školákov v týchto oblastiach.
Analýza dát. Získané údaje boli analyzované kvalitatívnou riadenou obsahovou analýzou.
Výsledky. Participanti majú dostatočné informácie predovšetkým o rôznych negatívnych vplyvoch fajčenia a užívania alkoholu na zdravie a život človeka, avšak neuvedomujú si dostatočne vlastný potenciál pri riešení zdravotných rizík. Výsledky naznačili niektoré osobitosti vzhľadom na vek a rod participantov.
Limitácie výskumu. Množstvo a kvalita materiálu získaného od participantov môže byť ovplyvnená nedostatočnou skúsenosťou participantov s diskusnými metódami a aktivitami rozvíjajúcimi aktívny prístup žiakov. Veľkosť diskusných skupín. and Objectives. The main objective of this study was to explore the views and beliefs of school-aged children on smoking and drinking of alcohol, using a qualitative approach and data of the cross-sectional HBSC (Health behaviour in school-aged children) 2013/2014 study. The aim was also to compare the variability of identified views and beliefs in terms of gender and age.
Sample and settings. The sample comprised 75 participants from four Slovak elementary schools. The characteristics of the present sample were similar to those of the target population of HBSC study (11-, 13- and 15-years-old children). The research design was based on a qualitative approach using elicitation in a form of prepared worksheets and initial open questions. The data were collected using worksheets and observer’s records.
Research questions. What are the views and beliefs of school-aged children about the HBSC findings regarding smoking and drinking and what are their recommendations regarding these issues.
Data analysis. A qualitative controlled content analysis was carried out.
Results. Participants have sufficient information particularly about the various negative impacts of smoking and alcohol use on health and life in general. However, they do not realize their own potential in addressing health risks. The results indicated some specifics in terms of the gender and age.
Study limitation. The quantity and quality of the material gained from participants might be affected by their lack of experience with discussion methods and activities aimed at the development of active engagement. Focus groups size.
V období ranej adolescencie patria rodičia a ich správanie k významným faktorom, ktoré môžu napomôcť predchádzaniu rizikovému správaniu dospievajúcich. K najčastejším formám rizikového správania v tomto období patrí fajčenie a konzumácia alkoholu. Prvým cieľom štúdie je sledovať rozdiely v percepcii s rizikovým správaním súvisiacich faktorov medzi adolescentmi a ich matkami/ otcami. Druhým cieľom je sledovať vzťah medzi premennými súvisiacimi so správaním rodičov (percipované adolescentom) a fajčením a užívaním alkoholu u dospievajúcich. Výskumnú vzorku tvorilo 580 dospievajúcich (priemerný vek 12,51; SD = 0,59; 51,1 % dievčat), 217 matiek a 150 otcov. Vo všetkých sledovaných premenných, s výnimkou trávenia spoločného času, boli identifikované významné rozdiely medzi percepciou dospievajúcich a rodičov. Výsledky logistickej regresie ukazujú, že najvýznamnejším faktorom súvisiacim s pravdepodobnosťou fajčenia a pitia alkoholu je percipované schvaľovanie takéhoto správania zo strany rodičov. Zdá sa, že bez ohľadu na to, akým spôsobom sa rodičia snažia ovplyvňovať rizikové správanie dospievajúcich, najdôležitejšie je zabezpečiť, aby adolescenti skutočne vnímali postoj rodičov voči alkoholu/cigaretám ako nesúhlasný. Získané výsledky by mohli byť aplikovateľné aj pre učiteľov a iných významných dospelých, ktorí sú v pravidelnom kontakte s dospievajúcimi. and During the early adolescence period the parental behaviour belongsto one of the most important factors that may help to avoid adolescent risk behaviour. Among the most prevalent forms of risk behaviour in early adolescence are smoking and alcohol consumption. The first aim of this study is to explore discrepancies between parental and adolescent perceptions of several factors related to risk behaviour. The second aim of the study is to explore relationship between parental behaviour (as perceived by adolescents) and adolescents smoking and alcohol consumption. Research sample consisted of 580 adolescents (mean age 12.51, SD=0.59; 51.1% girls), 217 mothers and 150 fathers. In all studied all variables but spending free time, showed, significant differences between the perception of adolescents and their mothers /fathers were found with an exception of parental companionship. Results of logistic regression show that the most important factor that is associated with probability of smoking and drinking in early adolescence is perceived parental approval of such behaviour. It seems to be, that regardless of the way how parents try to prevent adolescents risk behaviour, the most important is to show clear and consistent disapproval of such behaviour. Our results may be applied also for teachers and significant others that are in contact with adolescents.