In the paper the results of measurements and two dimensional mathematical simulation for polder in the depression for 1996 are presented. The mathematical model takes into account hydraulics conductivity of soils in form of tensors, water uptake by plants and elastic capacity of soils. In the last decade in Poland many hectares of field culture changed not only ownership, but also the manner in which it was farmed. It also refers to polders with compound soil profiles and complex water conditions. Often in such areas, alluvial soils and relatively high water tables occur. These conditions are preferred in grassland as opposed to arable land farming. Very often these rules are forgotten by new farmers or they stop farming or they use their land for other activities due to bad crop yield; turning it to - for example - grasses and weeds from mowed ditches and dikes store. This causes conflicts between farmers and the holder of the melioration system or the water reservoir in the vicinity. An example of such a situation is a small polder where soil water conditions are influenced by the reservoir with retained water levels between about 0 - 1.5 m above the surface of the surrounding land. It is concluded that if the beginning of the vegetation season (April) is wet, the moisture conditions are unfavourable for crop production. But if April is dry, then even if the rest of the season is wet, the moisture conditions will still be satisfactory. This conclusion was derived from presented results of simulation. It is true only if farmers’ activities are responsible and rational for such soil and water conditions. and Štúdia prezentuje výsledky pozorovaní a dvojrozmernej matematickej simulácie poldra v depresii za rok 1966. Matematický model uvažuje s hydraulickou vodivosťou pôd v tenzorovom tvare, odberom vody rastlinami a pružnou kapacitou pôd. V poslednom desaťročí sa v Poľsku zmenili nielen vlastnícke pomery na veľkej ploche poľnohospodárskych kultúr, ale aj spôsob, akým boli obrábané. Týka sa to aj poldrov so zložitými pôdnymi profilmi a vodným režimom. Často ide o plochy s aluviálnymi pôdami a pomerne vysokou hladinou vody. Takéto podmienky sú vhodnejšie pre trávnaté porasty ako pre hospodárenie na oráčinách. Noví hospodári často zabúdajú na tieto zásady, často prestávajú hospodáriť na týchto pôdach alebo ich využívajú na iný účel z dôvodu nízkych úrod. Tieto sa tak často zmenia na skládky napr. trávy a burín z vykášaných priekop a hrádzí. Toto spôsobuje konflikty medzi farmármi a správcami melioračných sústav alebo nádrží v ich blízkosti. Príkladom takéhoto stavu je malý polder, kde vodné pomery pôd ovplyvňuje vodná nádrž s pohybom hladín okolo 0–1,5 m nad povrchom okolitých pôd. Záverom sa konštatuje, že ak počiatok vegetačnej sezóny (apríl) je vlhký, celkové vlhkostné podmienky sú pre úrodu nepriaznivé. Ak je však naopak apríl suchý, potom aj ak je zvyšok vegetačnej sezóny vlhký, celkove vlhkostné podmienky budú dostatočné. Tento záver vyplynul z uvedených výsledkov simulácie. Bude to tak však iba v prípade zodpovedných a rozumných činností farmára, dotýkajúcich sa pôdnych a vlhkostných podmienok.