Cieľom tohto textu je poukázať na špecifiká analýzy tlače ako výskumnej metódy. Stručne je približená kritická diskurzívna analýza ako jeden z možných prístupov k takémuto typu výskumu. Konkrétnejšie sa autorky venujú analýze nadpisov, ktorej možnosti ukazujeme na príklade troch štúdií. Prvá sa týka reprezentácií vojny v Iraku v britských printových médiách (Richardson, 2007), druhá reprezentácií cudzincov v českej tlači (Klvačová, Bitrich, 2003) a tretia reprezentácií vstupu Slovenska do EÚ v dvoch mainstreamových slovenských denníkoch (Petrjánošová, Lášticová, 2007). Autorky uzatvárajú, že analýzu mediálnych textov nemožno stotožňovať s analýzou akýchkoľvek iných textov, keďže pri ich vytváraní zohrávajú úlohu záujmy viacerých aktérov a ich významy podliehajú mnohorakým vplyvom.
Štúdia sa kriticky zaoberá diskurzívnymi aktivitami politikov a novinárov, ktorí slúžia ako modely pre imitáciu potvrdzovania, alebo naopak oponovania negatívnym stereotypom voči Rómom. Empiricky overuje tézu, že mediálny marketing politických strán zneužíva diskriminované a marginalizované skupiny na dosahovanie straníckych cieľov. Prostredníctvom kritickej systemickej lingvistiky analyzuje významové štruktúry predvolebného bilbordu, čím odhaľuje intencie komunikácie politickej strany s verejnosťou. Postupmi kritickej diskurzívnej analýzy mediálnych textov o anti-rómskom bilborde autorky identifikujú diskurzívne pozície rozmanitých aktérov, prípadne ich argumentačné stratégie, pričom kriticky reflektujú najmä asymetriu ich mediálnej prezentácie. Popisujú Diskuze / 401 sa spôsoby, akými parlamentná strana SNS implicitne (prostredníctvom bilbordu) a explicitne (vo svojich vyjadreniach) znevažuje celú etnickú skupinu. Z analýzy vyplýva, že hoci médiá uvádzajú názory rôznych diskurzívnych aktérov, v textoch chýba prezentácia argumentov, ktoré by pomohli širokej verejnosti pochopiť, prečo dehonestácia tejto stigmatizovanej skupiny je neprijateľná. Politické zneužívanie „rómskeho problému“ novinári demaskovali, avšak nevysvetlili negatívne dôsledky falošnej etnizácie nezamestnanosti, chudoby a verejnej dehonestácie Rómov., The study deals critically with discursive activities of politics and newspapermen which serve as models for imitation of confirmation or on the contrary of opposing the negative stereotypes against Roma. The thesis that the media marketing of political parties misuses the discriminated and marginalized groups for achieving the party goals is empirically verified. The meaning structures of pre-election billboard are analyzed by the means of critical systemic linguistics and thus reveals the intentions of communication of political party with the public. The authors identify the discursive positions of diverse participants, alternatively their argumentation strategies, and critically reflect especially the asymmetry of their media presentation by procedures of critical discursive analysis of media texts about the anti-Roma billboard. The ways how the parliament party SNS implicitly (through the billboard) and explicitly (in its statements) discredit the whole ethnic group are described. From the analysis follows that although media present the opinions of different discourse participants, the texts are lacking the presentation of arguments that could help the wide public to understand why the dehonestation of this stigmatized group is unacceptable. The political misuse of „Roma problem“ was unmasked by newspapermen but the negative consequences of false ethnic attribution of unemployment, poverty, and public dehonestation of Roma were not explained., Jana Plichtová, Vlasta Paholíková., and Obsahuje seznam literatury