In his monograph The Paradoxes of Classical Logic (Paradoxy klasickéj logiky. Filosofie a logika hypotetických vět), Vít Punčochář, in addition to an overview of classical logic, presents the paradoxes of material implication and an explanation of the primary alternative ways to solve them, especially in the form of an exposition of his own version of the theory of strict assertibility. The theory is presented in a sufficiently comprehensive form on a base of detailed argumentation.
In the critical part of this article, the author lays out the ideas that form the basis of his own solution to the main paradoxes of material implication, which is still based on the concept of truth. At the same time, it uses the distinction between the actual and the potentially unreal, or if you like the absolutely unrealistic conditions of implicit sentences and the corresponding classification of conditional sentences into factuals, agnostic conditionals and counterfactuals. The author additionally suggests differentiating between situations in which the analysis of conditional sentences as material implications has precedence over those in which it is an expression of inference. In the latter case, it is an expression of the abbreviations of judgments, where tacit assumptions and the principle of ceteris paribus can come into play. and Vít Punčochář vo svojej monografii Paradoxy klasickej logiky predstavuje okrem prehľadu klasickej logiky, paradoxov materiálnej implikácie a vysvetlenia hlavných alternatívnych spôsobov ich riešenia najmä expozíciu vlastnej verzie teórie striktnej tvrditeľnosti. Teória je predložená v dostatočne ucelenej podobe s podrobnou argumentačnou bázou. V kritickej časti tejto štúdie jej autor predkladá idey vlastného riešenia hlavných paradoxov materiálnej implikácie, ktorá stále vychádza z pojmu pravdivosti. Využíva pritom rozlíšenie faktuálnej a potenciálne ireálnej, resp. absolútne ireálnej podmienky implikatívnych viet a tomu zodpovedajúce triedenie podmienkových viet na faktuály, agnostické kondicionály a kontrafaktuály. Ďalej navrhuje rozlíšiť situácie, v ktorých má prednosť analýza podmienkových viet ako materiálnych implikácií, od tých, kde ide o vyjadrenie vyplývania. V druhom prípade ide o vyjadrenie skratiek úsudkov, kde môžu vstúpiť do hry zamlčané predpoklady a princíp ceteris paribus.