V období medzi 15. a 19. rokom, kedy je typické hľadanie prijateľného zmyslu existencie, sú prítomné výkyvy v prežívaní a správaní. Početnosť pokusov, aj dokonaných samovrážd sa zvyšuje. Vyšetrených bolo 533 adolescentov (62,5 % žien, priemerný vek 17,8±1,0 rokov, vekové rozpätie 15-21 rokov), ktorým boli zadané otázky ohľadom sociodemografických údajov, suicidálneho správania, ďalej Zungov dotazník depresie (SDS), Beckov dotazník úzkosti (BAI) a Liebowitzova škála sociálnej fóbie (LSAS). Práca skúma úroveň afektivity a jej vzťah k suicidálnemu správaniu u mužov a žien v období adolescencie. Dáta boli štatisticky spracované pomocou t-testu dvoch nezávislých výberov. Výskyt suicidálnych myšlienok a pokusov za posledný rok bol u mužov aj žien v skúmanom súbore približne rovnaký. Suicidálne myšlienky za posledný rok u mužov pozitívne štatisticky významne súviseli s depresiou, anxietou a sociálnou fóbiou. Čím bola závažnejšia úroveň depresie a anxiety u mužov, tým častejšie vypovedali o suicidálnom pokuse za posledný rok. U žien sa hlbšia religiozita spájala s menším výskytom suicidálnych myšlienok za posledný rok; závažnejšia depresia, anxieta a nárast vyhýbavého správania súviseli významne s vyšším počtom suicidálnych pokusov za rok. Významné rodové rozdiely v suicidálnom správaní neboli zistené, aj keď hlbšie veriacimi boli ženy, boli depresívnejšie, úzkostnejšie, prežívali závažnejšiu sociálnu fóbiu než muži. Redukcia depresívnej a úzkostnej symptomatiky v súbore adolescentov môže zohrávať významnú úlohu ako protektívny faktor suicidálneho správania. Predložená práca je prierezovou štúdiou, výsledky nie je možné interpretovať kauzálne. Nemožno ani generalizovať výsledky na celú populáciu adolescentov, keďže do prieskumu bola zahrnutá len časť z jej populácie. and Survey of suicidal behavior in adolescence
Objectives. In time span between 15 and 19 years, when looking for satisfactory meaning of life is typical, the changes in affectivity and behaviour have been occured. Frequency of suicide attempts and death due to suicide increases.
Subjects and setting. Five hundred and thirty three adolescents participated (62.5 % women, mean age 17.8±1.0, range 15-21 years). They filled in the questions on sociodemographic data, suicidal behavior, Self-rating Depression Scale, Beck Anxiety Inventory and Liebowitz Social Anxiety Scale.
Hypotheses. This study evaluates relationships between affectivity and suicidal behavior in men and women in adolescent period.
Statistical analysis. Data were statistically assessed using t-test for two independent samples.
Results. Incidence of suicide ideation and attempts in the last year in men and women was comparable. Suicide ideation in last year in men was statistically positively associated with depression, anxiety and social phobia. More suicidal attempts in last year in men were asociated with higher levels of depression and anxiety. Religiosity was related to less incidence of suicidal ideation in last year, and higher levels of depression, anxiety and avoidant behavior in women. Significant suicidal behavior gender differences were not revealed. Anyway, women were more religious, depressive, anxious, reported higher social phobia than men. Decreasing depressive and anxious symptoms in the sample of adolescents might be an important protective factor in their suicidal behavior. Study limitation. As the design of this study is cross-sectional, the findings cannot be causally interpreted, neither generalized to the whole population of adolescents, forasmuch as part of this population was participated in this study.
Výskyt životných udalostí je považovaný za jeden z rizikových faktorov suicidálneho správania. Predpokladá sa, že vzťah medzi suicidálnym správaním a životnými udalosťami nie je priamy, ale je mediovaný cez iné rizikové faktory, predovšetkým prežívanie beznádeje. Článok sa venuje vzťahu medzi životnými udalosťami a suicidálnym správaním so zameraním na dospelú populáciu a prehľadu výskumných zistení vzťahujúcich sa k vybraným životným udalostiam (interpersonálne udalosti, strata zamestnania a somatické ochorenie), ktoré sú v literature uvádzané ako najčastejšie predchádzajúce suicidálnemu správaniu. Ďalšia časť je venovaná spojitosti medzi suicidalitou, životným stresom, schopnosťami riešenia problémov a copingovými mechanizmami.