The paper evaluates the results of a 6-year-monitoring of the eco-hydrological influence of Norway spruce (Picea abies (L.) Karst.) and European beech (Fagus silvatica L.) forest stands on the hydro-physical properties of snow cover. The experiment was carried out in the artificially regenerated 20-25-year-old forest stands approaching the pole timber stage in the middle mountain region of the Polana Mts. - Biosphere reserve situated at about 600 m a.s.l. during the period of maximum snow supply in winters of years 2004 -2009. Forest canopy plays a decisive role at both the snow cover duration and spring snow melting and runoff generation. A spruce stand is the poorest of snow at the beginning of winter. High interception of spruce canopy hampers the throughfall of snow to soil. During the same period, the soil surface of a beech stand accumulates greater amount of snow. However, a spruce stand accumulates snow by creating snow heaps during the periods of maximum snow cumulation and stand´s microclimate slows down snow melting. These processes are in detail discussed in the paper. The forest stands of the whole biosphere reserve slow down to a significant extent both the snow cover melting and the spring runoff of the whole watershed. and Práca hodnotí výsledky 6-ročného terénneho monitoringu eko-hydrologického vplyvu porastov smreka obyčajného (Picea abies (L.) Karst.) a buka lesného (Fagus silvatica L.) na hydrofyzikálne vlastnosti snehovej pokrývky. Experiment prebiehal v rokoch 2004 - 2009 počas obdobia s maximálnou zásobou snehu na výskumnej ploche v stredohorskej oblasti (nadmorská výška okolo 600 m n.m.) v Biosférickej rezervácii Poľana v 20- až 25- ročnom umelo obnovenom poraste vo fáze žrďoviny. Koruny porastu zohrávajú rozhodujúcu úlohu, ako pri topení snehu, tak aj pri formování odtoku. Začiatkom zimnej sezóny sa v smrekovom poraste nachádza menej snehu. Vysoká intercepcia smrekov bráni v prenikaní snehu k pôde. V rovnakom období sa na pôde v bukovom poraste akumuluje vačšie množstvo snehu. Smrekový porast však vďaka akumulovaniu snehu pri tvorbe snehových kôp počas obdobia s maximálnou kumuláciou snehu ako aj vďaka porastovej mikroklíme spomaľuje topenie snehu. V článku podrobne opisujeme tieto procesy. Porasty celej biosférickej rezervácie sa významne podieľajú na spomaľovaní ako topenia sa snehu, tak aj jarného odtoku z celého povodia.
This paper deals with the formation of snowmelt-driven floods in two experimental microbasins located in Slovakia’s highlands (300-400 m a.s.l) near the town of Povazska Bystrica, Slovakia in March 2006. The first basin (Rybarik) encompasses an area of 0.119 km2 and is used primarily for agriculture; while the Lesný basin with its catchment area of 0.0864 km2 is characterized as a forested land. The maximal specific outflow from the Rybárik basin was observed on March 28, 2006, with 281.3 l s-1 km-2, peaking at 3 p.m. with 422 l s-1 km-2. In the Lesný basin, the maximum outflow was observed on March 29, 2006, with its peak of 523 l s-1 km-2 at noon. In the second part the long-term trend of snow water equivalent (SWE) modeled by the HBV-light rainfall-runoff model in the Rybarik and Lesny microbasins were evaluated. After the model verification, the daily values of SWE for the period 1965/66-2005/06 were calculated for Rybarik and Lesný microbasins. From the results it follows, that, after a temporal decline in the maxima of snow depth and of SWE in the 1990s, SWE started to increase in 2002 again. The historically highest values of SWE were simulated in both experimental microbasins in the winter season of 2005/06. and V príspevku je analyzovaná tvorba povodňového odtoku počas povodne z topenia sa snehu v marci 2006 na príklade dvoch experimentálnych mikropovodí lokalizovaných vo vrchovinovej časti Slovenska pri Považskej Bystrici (300–400 m n.m.), konkrétne z poľnohospodársky využívaného mikropovodia Rybárik (0,119 km2 ), a zo zalesneného mikropovodia Lesný (0,0864 km2 ). Maximálny meraný špecifický odtok z povodia Rybárik bol 281 l s-1 km-2 28. marca 2006 (vrchol 422 l s-1 km-2 o 15.00 hod.). Maximálny meraný špecifický odtok z povodia Lesný 263,7 l s-1 km-2 bol zaznamenaný 29. marca 2006 (vrchol 523 l s-1 km-2 o 12.00 hod.). V druhej časti príspevku je analyzovaný dlhodobý vývoj vodnej hodnoty snehu (SWE) v povodí Rybárik a Lesný, modelovanej zrážko-odtokovým modelom HBV-light. Po kalibrácii a verifikácii modelu boli modelom vypočítané denné vodné hodnoty snehu za 42-ročné obdobie 1965/66–2005/06. Z výsledkov vyplýva, že po dočasnom poklese maxím vodnej hodnoty snehu SWE v deväťdesiatych rokoch minulého storočia od roku 2002 došlo k opätovnému zvýšeniu vodnej hodnoty snehu. V zimnej sezóne 2005/06 bola vypočítaná najvyššia hodnota SWE od začiatku pozorovaní v oboch mikropovodiach.
The paper presents the results of analysis of temporal and spatial changes of snow water equivalent (SWE) in the mountain basin of the upper Hron River over 40 hydrological years. Spatial distribution of SWE was simulated with the WaSiM model. Measured as well as simulated data indicated despite large temporal variations of SWE, the period since the mid-1980-ties seems to have less snow than the previous decades. Simulations indicated pronounced decrease of SWE in the southern part of the basin. Changes of SWE in the highest mountains were not so pronounced. The analysis of previous decades is considered to be the first step in the assessment of impacts of expected climate changes in the future. and Príspevok je venovaný analýze časových a priestorových zmien vodnej hodnoty snehovej pokrývky v povodí horného Hrona za obdobie 40 rokov (hydrologické roky 1962-2001). Priestorové rozdelenie vodnej hodnoty snehu bolo simulované modelom WaSiM. Napriek veľkej variabilite vodnej hodnoty merané aj simulované údaje ukazujú, že od polovice 80-tych rokov 20. storočia došlo v povodí k poklesu vodnej hodnoty snehu. Výsledky simulácie priestorového rozdelenia vodnej hodnoty poukazujú na výrazný pokles najmä v južnej časti povodia. Zmeny vodnej hodnoty v najvyšších častiach povodia v jeho severnej oblasti neboli také dramatické. Analýza časových a najmä priestorových zmien vodnej hodnoty snehu za posledné dekády je prvým krokom pri odhade dopadu možnej zmeny klímy na budúce zmeny snehovej pokrývky.