This study was carried out to determine the possible use of evapotranspiration estimation (combination) methods under different climatic conditions of Turkey. Reference evapotranspiration values were calculated according to Penman (1963; Original wind function), FAO-24 Corrected Penman, Penman (Daytime wind speed), Kimberly-Penman (1972), Kimberly-Penman (1982), FAO-PPP-17, Penman (Merva-Fernandez), Penman-Monteith and Penman-Monteith (FAO) for selected 20 locations with different climatic conditions. Reference evapotranspiration (ET0) assessments were analyzed according to their annually, 8 monthly (March-October) and 3 monthly (June-August) values. In all periods evaluated, almost the same significant differences (P<0.01) were found between locations and methods. High ET0 values were obtained in the locations with high wind speed and low relative humidity. Low ET0 values were observed in the locations with low daily sunshine duration. In conclusion, FAO-PPP-17, Penman (Merva-Fernandez), Penman-Monteith and Penman-Monteith (FAO) could be more efficiently used. Penman (Daytime wind speed) and FAO-24 Corrected Penman over-predicted ET0 values as compared to other methods. and Referát obsahuje výsledky výpočtu referenčnej evapotranspirácie pomocou kombinovanej metódy, aplikovanej na klimatické podmienky Turecka. Referenčná evapotranspirácia (ET0) - čo je potenciálna evapotranspirácia referenčného porastu - bola vypočítaná podľa Penmana (1963; Originálna ''vetrová'' funkcia), upravenou metódou Penmana, označenou ako FAO-24, modifikovanou metódou Penmana (bola použitá rýchlosť vetra len počas dňa), metódou Kimberly-Penman(1972), Kimberly-Penman (1982), metódou FAO-PPP-17, Penmana (podľa autorov Merva-Fernandez), Penmana-Monteitha a Penmana-Monteitha (podľa FAO). Vybrali sme 20 lokalít s rozdielnymi klimatickými podmienkami na území Turecka, ktorých klimatické charakteristiky boli použité v uvedených metódach výpočtu referenčnej evapotranspirácie. Referenčná evapotranspirácia (ET0) pre ročné, 8-mesačné (marec - október) a trojmesačné (jún - august) obdobia bola podrobená analýze, v závislosti na metóde, ktorou bola určená. Pre všetky analyzované obdobia boli nájdené skoro také isté rozdiely medzi lokalitami a metódami (P < 0,01). Vysoké hodnoty ET0 boli určené pre lokality s výskytom vysokej rýchlosti vetra a nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu. Nízke hodnoty ET0 boli určené pre lokality s krátkym trvaním slnečného svitu. Možno zhrnúť, že niektoré metódy dávajú realistické výsledky - FAO-PPP-17, Penmanova metóda (verzia autorov Merva - Fernandez), metóda Penmana-Monteitha a Penmana-Monteitha (FAO). Metóda Penmanova (použitá rýchlosť vetra len počas dňa) a upravená metóda Penmana, označená ako FAO-24, v porovnaní s inými metódami vypočítanú referenčnú evapotranspiráciu výrazne nadhodnocujú.
Ophiotaenia bonneti sp. n. is described from the intestine of the frog Rana vaillanti Brocchi, 1877 (Anura: Ranidae) from San Gerardo, Guanacaste, Costa Rica. The new species is characterized by the testes 100-177 in number, the genital pores situated anteriorly, the osmoregulatory canals overlapping the testis field, the cirrus pouch length as 15-24% of proglottis width, and the uterus with 18-32 ramified diverticula on each side. It differs from the 23 known species of the genus Ophiotaenia La Rue, 1911, parasitic in amphibians, by one to several morphological characters. It differs from O. gracilis Jones, Cheng et Gillespie, 1958, the most morphologically similar species, in the sucker diameter in % of scolex diameter and in the morphology of the eggs - funnel-like depression and embryophore closely investing the oncosphere in O. gracilis. We generally observe a very low mean prevalence of the Proteocephalidea in Neotropical amphibians (about 0.41%-3%), but in the case of some host species, the prevalence can reach up to 25%. We conclude that these cestodes exhibit a strict host specificity of the oioxene type. Ophiotaenia junglensis Srivastava et Capoor, 1980 is considered a species inquirenda. Batrachotaenia hernandezi (Flores-Barroeta, 1955) becomes Ophiotaenia hernandezi (Flores-Barroeta, 1955) comb. n., B. tigrina (Woodland, 1925) becomes O. tigrina (Woodland, 1925) comb. n. and B. ceratophryos (Parodi et Widakowich, 1916) becomes O. ceratophryos (Parodi et Widakowich, 1916) comb. n.