Primárnym cieľom výskumnej štúdie bola kvalitatívna analýza pokračujúcich väzieb u žien po strate partnera. Ďalšími cieľmi bola analýza kvality vzťahu s partnerom pred stratou a analýza rituálov využívaných po strate. Výskumný súbor tvorilo 10 žien po strate partnera v období neskorej dospelosti až staroby. Vek participantiek sa pohyboval v rozmedzí od 56 do 83 rokov (M = 71,4 rokov; SD = 3,07), dĺžka vzťahu s partnerom sa pohybovala od 32 do 59 rokov (M = 46,9 rokov; SD = 8,6) a uplynulý čas od straty partnera sa pohyboval v rozmedzí od 9 mesiacov do 10 rokov, 4 mesiacov (M = 47,5 mesiaca; SD = 11,26). Údaje boli získané pološtrukturovanými rozhovormi, ktorých cieľom bolo hlbšie preskúmanie prežívania ovdovených participantiek. Na analýzu dát bola použitá metóda konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu. Výsledkom analýzy údajov boli 3 domény: Formy pokračujúcich väzieb u vdov po strate partnera, Formy rituálov u vdov po strate partnera, Pozitívne a negatívne vnímané aspekty kvality vzťahu. Na základe získaných dát bol popísaný typický prípad prežívania väzieb k partnerovi u ovdovených žien. Formy pokračujúcich väzieb sú rôznorodé, môžu mať charakter pozitívnych, ambivalentných, ale aj negatívne prežívaných väzieb. Môžu byť pokračovaním rôznych aspektov vzťahu, ktorý existoval pred stratou, pričom ponúkajú nové možnosti, ktorými sa vzťah môže meniť alebo napredovať. Výsledky sú interpretované a diskutované s predchádzajúcimi výskumnými zisteniami. and The primary aim of this research study was a qualitative analysis of continuing bonds in women after the loss of a partner. The sub-goals were to analyse the quality of the pre-death relationship with a partner and to analyse the rituals used during the grieving process. The research sample consisted of 10 elderly widows. Age of participants ranged from 56 to 83 years (M = 71,4 years; SD = 3,07), length of the relationship with a partner ranged from 32 to 59 years (M = 46,9 years; SD = 8,6) and time elapsed since the loss ranged from 9 months to 10 years, 4 months (M = 47,5 months; SD = 11,26). Data were obtained by semi-structured interviews, aimed to explore more in-depth experiences of widowed participants. Consensual Qualitative Research was used to analyse the data. The data analysis resulted in 3 domains: Forms of continuing bonds in widows after the loss of a partner, Forms of rituals in widows after the loss of a partner, Positively and negatively perceived aspects of the relationship quality. Based on the obtained data, the typical case of experiencing continuing bonds to a partner in widowed women was described. The forms of continuing bonds are diverse, they can be experienced positively, ambivalently, or negatively. They may mean a continuation of various aspects of the pre-loss relationship, offering new opportunities for the relationship to change or progress after death. The results are interpreted and discussed in line with previous research findings.
Mediální dialog ztrácí některé rysy přirozeného dialogu tváří v tvář, který leží v jeho půdorysu, a získává rysy další, neboť komunikace tu přestupuje přes hranice primární řečové situace. Televizní dialog je dialog veřejný, který se vede před diváckým publikem a pro toto publikum. Divák je nejen svědkem, ale pravým cílem, k němuž je dialog směrován. Stať analyzuje komunikační situaci, při níž jsou ve studiu přítomni redaktor a dva hosté, představitelé různých profesí a názorových proudů (ekonom a ekoložka) i různých stanovisek k určité otázce (globalizace). Redaktor se obrací s otázkami střídavě k oběma. aby je vzájemně konfrontoval a spor vyhrotil. Dotazovaní hosté se snaží nejen odpovídat na otázky redaktora (to je jejich základní role v interview), ale i zpochybňovat či přímo vyvracet odpovědi druhého z hostí (role často neméně důležitá). Hosté komunikují nejen s redaktorem, ale komunikují i mezi sebou navzájem, ať už skrytě, či zjevně, s cílem získat diváka na svou stranu. Stať analyzuje toto interview v souvislosti s otázkou typologie debat a debat založených na konfliktu zájmů a konfliktu hodnot.