Výskumná štúdia nadväzuje na výskum zaoberajúci sa identifikáciou signifikantných prediktorov neetického správania uskutočneného za účelom dosiahnutia cieľa (Čopková, Matyiová, & Bartko, 2017). Cieľom prezentovanej štúdie bola analýza komplexných vzťahov pravdepodobnosti sformovania zámeru porušiť normu v akademickej oblasti za účelom dosiahnutia cieľa a premenných predstavujúcich jeho potenciálne predpoklady. Analyzované boli dáta od vzorky 154 vysokoškolských študentov vo veku od 18 do 25 rokov (Mvek = 21,57, SD = 1,76), 80,5 % tvorili ženy; 19,5 % muži. Analýzou komplexných vzťahov prostred-níctvom modelovania štrukturálnymi rovnicami bol preukázaný priamy pozitívny efekt personálneho normatívneho presvedčenia, nepriamy negatívny efekt svedomitosti a nepriame pozitívne efekty machiavelizmu, morálnych výpadkov pri akademickom podvádzaní a sebaoprávňovania v dosahovaní cieľa na pravdepodobnosť sformovania zámeru porušiť normu za účelom dosiahnutia cieľa. and The research study follows the study focused on the identification of significant predictors of non-ethical behavior in a goal directed behavior (Čopková, Matyiová, & Bartko, 2017). The aim of the current study was the analysis and significance verification of wider connections and relations of probability of behavioral intention´s to violate norm in order to attain academic goal. 154 Slovak university students have participated in the study (80,5 % women; Mage = 21,57; SD = 1,76). Using structural equations, the direct positive effect of personal normative belief, indirect negative effect of conscientiousness, indirect positive effect of Machiavellianism, moral disengagement about cheating and self-licensing in goal attainment on a probability of behavioral intention´s to violate norm in order to attain academic goal formation were identified.
Existuje čoraz viac dôkazov o zachytávaní každodenných zážitkov človeka v podobe intenzívnych longitudinálnych údajov získaných prostredníctvom denných zápiskov alebo metódy Experience sampling. Tieto údaje ponúkajú širokú škálu informácií o dynamike duševných procesov a správania, ich vývoja v čase a v rámci špecifických situácií. Cieľom tohto príspevku je predstaviť metódu zachytávania každodenných zážitkov (Experience Sampling Method – ESM) v kontexte výskumu duševného zdravia a prostredníctvom vybraných príkladov opísať možnosti, ako tieto údaje využiť v rámci nomotetického a idiografického prístupu a robenia záverov. Tento príspevok nie je vyčerpávajúcim opisom témy ESM, ale skôr stručným prehľadom čoraz viac využívanej metódy zachytávania každodenných zážitkov týkajúcich sa psychopatológie, jej limitov a perspektívy do budúcna. and There is growing evidence of capturing human experience in daily life using intensive longitudinal data obtained via daily diaries or experience sampling. These data offer a wide range of information regarding the dynamics of mental processes and behavior and how they unfold within individuals over time and within specific situations. The aim of this paper is to present the Experience Sampling Method (ESM) in the context of mental health research and through selective examples explain the possibilities of how to use data for nomothetic and idiographic inferences and conclusions. This paper is not an exhaustive description of the ESM topic, but rather a brief overview of the emerging methods for capturing daily experience regarding psychopathology, its limitations and future perspective.