Cílem dvou provedených studií je zjišťování psychometrických vlastností české verze Škály na měření důležitosti morální identity. Škála se skládá z devíti morálních vlastností vystihujících morální osobnost. Měří dvě dimenze morální identity, internalizaci a symbolizaci. Pro analýzu jsme si zvolili autory originální 13 položkovou škálu. Na základě statistické analýzy v pilotní studii (n = 163) jsme z původní škály vyloučili dvě položky, které nesplňovaly stanovená psychometrická kritéria. V druhé studii, na jiném souboru respondentů (n = 185), jsme následně ověřovali míru interní konzistence upravené 11 položkové škály. Konstruktovou validitu jsme měřili pomocí nástrojů měřících morální vyvázání a podvádění v práci. Na základě dosažených výsledků v naší studii doporučujeme zvážit pro použití v české populaci námi navrhovanou, jedenácti položkovou alternativu dotazníku, u které jsme zjistili dostatečně dobré základní psychometrické charakteristiky. and Two studies aim to determine the psychometric properties of the Czech version of The SelfImportance of Moral Identity Scale (Aquino, Reed, 2002). The scale consists of nine moral personality qualities that measure two dimensions of moral identity: internalization and symbolization. For the analysis, we chose the authors' 13-item scale originally proposed. Based on the statistical analysis in the pilot study (n = 163), we excluded from the original scale two items that did not meet the established psychometric criteria. In the second study, on a different set of respondents (n = 185), we subsequently verified the degree of internal consistency of the adjusted 11-item scale. We measured construct validity using tools measuring moral untying and cheating at work. Based on the results obtained in our study, we recommend considering the proposed eleven-item alternative of the questionnaire for use in the Czech population, for which we found sufficiently good basic psychometric characteristics.
Výskumná štúdia nadväzuje na výskum zaoberajúci sa identifikáciou signifikantných prediktorov neetického správania uskutočneného za účelom dosiahnutia cieľa (Čopková, Matyiová, & Bartko, 2017). Cieľom prezentovanej štúdie bola analýza komplexných vzťahov pravdepodobnosti sformovania zámeru porušiť normu v akademickej oblasti za účelom dosiahnutia cieľa a premenných predstavujúcich jeho potenciálne predpoklady. Analyzované boli dáta od vzorky 154 vysokoškolských študentov vo veku od 18 do 25 rokov (Mvek = 21,57, SD = 1,76), 80,5 % tvorili ženy; 19,5 % muži. Analýzou komplexných vzťahov prostred-níctvom modelovania štrukturálnymi rovnicami bol preukázaný priamy pozitívny efekt personálneho normatívneho presvedčenia, nepriamy negatívny efekt svedomitosti a nepriame pozitívne efekty machiavelizmu, morálnych výpadkov pri akademickom podvádzaní a sebaoprávňovania v dosahovaní cieľa na pravdepodobnosť sformovania zámeru porušiť normu za účelom dosiahnutia cieľa. and The research study follows the study focused on the identification of significant predictors of non-ethical behavior in a goal directed behavior (Čopková, Matyiová, & Bartko, 2017). The aim of the current study was the analysis and significance verification of wider connections and relations of probability of behavioral intention´s to violate norm in order to attain academic goal. 154 Slovak university students have participated in the study (80,5 % women; Mage = 21,57; SD = 1,76). Using structural equations, the direct positive effect of personal normative belief, indirect negative effect of conscientiousness, indirect positive effect of Machiavellianism, moral disengagement about cheating and self-licensing in goal attainment on a probability of behavioral intention´s to violate norm in order to attain academic goal formation were identified.
Hlavným cieľom prezentovanej štúdie je identifikácia signifikantných prediktorov neetického správania uskutočneného za účelom dosiahnutia cieľa. Na výskume participovalo 165 vysokoškolských študentov vo veku 18 až 26 rokov (Mvek=21,7; SD=1,78). Skúmané premenné boli zachytávané prostredníctvom batérie vytvorenej zo šestnástich škál dimenzií cieľov, škály injunktívneho normatívneho presvedčenia, deskriptívneho normatívneho presvedčenia (Lovaš, 1998), zámeru porušiť normu (Čopková, Lovaš, 2016; Čopková, Matyiová, 2016) a dotazníka Osobná dôležitosť morálnej identity (Aquino, Reed, 2003). Exploračnou faktorovou analýzou boli identifikované tri hlavné faktory dimenzií cieľa: záväzok dosiahnuť cieľ, kríza v dosahovaní cieľa a zmysluplnosť cieľa. Následne boli dáta podrobené regresnej analýze, ktorá naznačuje, že významnými prediktormi sformovania zámeru porušiť normu za účelom dosiahnutia cieľa sú faktory záväzok dosiahnuť cieľ, kríza v dosahovaní cieľa, injunktívna a deskriptívna norma a taktiež osobná dôležitosť morálnej identity, ktoré vysvetľujú 50,2 % variability skúmanej premennej. and The aim of the presented study was the identification of significant predictors of non-ethical behavior in a goal directed behavior. 165 university students aged from 18 to 26 (Mage=21,7; SD=1,78) has participated in the study. The battery of 16 goal dimensions’ scales, the scale of injunctive and descriptive normative belief (Lovaš, 1998), the scale of intention to violate the norm (Čopková, Lovaš, 2016; Čopková, Matyiová, 2016) and the questionnaire of Self-importance of moral identity were used (Aquino, Reed, 2003). Using the exploratory factor analysis, three factors of goal dimensions were identified: the commitment to reach the goal, the crisis in the goal attainment and the meaningfulness of the goal. The data processed by the regression analysis showned these as significant predictors: the commitment to reach the goal, the crisis in the goal attainment, injunctive, the descriptive normative belief and also the self-importance of moral identity, which explains the 50,2 % of the variance of the intention to violate the norm.