Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť prehľad vybraných metód na indukovanie a meranie sebauvedomovania. Sebauvedomovanie je autormi konceptualizované jednak ako situačný stav – situačné sebauvedomovanie (self-awareness), ďalej ako osobnostná črta – dispozičné sebauvedomovanie (self-consciousness). V štúdii uvádzame typické metódy indukovania sebauvedomovania – podnety využívané na vyvolanie a experimentálnu manipuláciu so situačným sebauvedomovaním, a metódy na meranie dispozičného aj situačného sebauvedomovania. Metódy merania oboch typov sebauvedomovania sme rozdelili do troch skupín: sebavýpoveďové dotazníky, lingvistická analýza sebauvedomovania a tzv. nepriame metódy. V štúdii uvádzame psychometrické vlastnosti ako aj výhody a nevýhody jednotlivých metodík. and The aim of the submitted study is to offer an overview of the selected methods for inducing and measuring self-focused attention. Self-focused attention is conceptualized by the authors as (1) a situational state – self-awareness, and (2) a personality trait – self-consciousness. In our study, we present typical methods for inducing self-awareness – the stimuli used for inciting of and experimental manipulation with situational self-focused attention, and methods for measuring dispositional self-consciousness and also situational self-awareness. We have divided the methods for measurement of the both types of self-focused attention into three groups: self-report questionnaires, linguistic analysis of self focus attention and so called indirect methods. We also mention psychometric qualities and advantages and disadvantages of particular methodics.
a1_Ciele. Štúdia sa zaoberá štvorfaktorovým modelom konceptu súkromného a verejného self Fenigsteina, Scheiera, Bussa (1975), ktorý rozlišuje dva faktory súkromného self: súkromné self v norme (internal state awareness), akcentované súkromné self (self-reflectiveness), a dva faktory verejného self: verejné self - správanie (style consciousness), verejné self - vzhľad (appearance consciousness). Cieľom štúdie bolo overenie faktorovej štruktúry Self-consciousness scale (SCS) uvedených autorov, preskúmanie rozdielov medzi súkromným a verejným self vzhľadom na pohlavie a vek, ako aj overenie súvislostí súkromného a verejného self s osobnostnými dimenziami Big Five. Súbor a procedúra. Výskumný súbor tvorilo 298 respondentov, vo veku 20 až 70 rokov ( 227 žien a 72 mužov). Respondenti boli vyberaní pomocou príležitostného výberu. Na meranie osobnostných dimenzií bola použitá 60 položková slovenská verzia NEO-FFI. Štatistická analýza. Dimenzionalita dotazníka SCS bola overovaná exploračnou faktorovou analýzou, za použitia analýzy hlavných komponentov a nepriamej rotácie (direct oblimin). Vnútorná konzistencia škál bola overovaná pomocou Cronbachovho koeficientu α. Na posúdenie rodových rozdielov bol použitý t-test, na porovnanie vekových rozdielov ANOVA. Korelačná analýza (Pearson) a kroková regresná analýza boli použité na posúdenie vzťahov medzi dimenziami NEO-FFI a škálami SCS., a2_Výsledky. Výsledky podporili štvordimenzionálne riešenie dotazníka s uspokojivou mierou vnútornej konzistencie (α > 0,60). Faktorové zloženie súkromného self vykazovalo v dvoch položkách odlišnosti od predošlých výskumov, faktory verejného self podporili jednoznačne predošlé modely. Faktory súkromného self a faktor verejné self - vzhľad súviseli s vekom a rodom. Korelačné analýzy potvrdili opodstatnenosť rozlišovať dve formy súkromného sebauvedomovania, nakoľko obe vykazovali opačný vzťah s neurotizmom, prívetivosťou a svedomitosťou., b1_Objectives. The study concentrates on the Fenigstein, Scheier and Buss’s (1975) concept of private and public self-consciousness, distinguishing between two factors of private selfconsciousness: internal state awareness and self-reflectiveness, and similarly two factors of public self-consciousness: style consciousness and appearance consciousness. The purpose of the study is to verify the factor structure and the psychometric qualities of the Self-consciousness scale (SCS), examine the differences between private and public self-consciousness considering gender and age; and finally, confirm the association between self-consciousness and the Big Five model. Sample and setting. Research was realized on a sample of 298 participants, aged 20 to 70 years (227 females, 72 men). The sample was based on occasional selection. The 60- item Slovak version of NEO-FFI was used for measuring the personality dimensions. Statistical analysis. Exploratory analysis, the principal component analysis with direct oblimin rotation were used to examine the dimension structure of SCS. Cronbach´s alfa was calculated to asses the internal consistency of the component scales. T-test was used to examine gender differences and ANOVA to examine age differences. To examine the relation between NEO-FFI and scales of SCS the Pearson corelations and stepwise regression analysis were used., b2_ Results. Results supported the 4-factor solution of the scale with acceptable levels of internal consistency (α > 0,60). Differences in factors of private self-consciousness were found in two items compared to previous research; factors of public self confirmed clearly previous models. Factors of internal state awareness and appearance consciousness were significantly related to gender and age. Correlation analysis affirmed the significance of differentiation between two factors of private self-consciousness, as both were reversely associated with neuroticism, agreeableness and conscientiousness., and Milica Schraggeová, Gabriela Šeboková.