Výskyt životných udalostí je považovaný za jeden z rizikových faktorov suicidálneho správania. Predpokladá sa, že vzťah medzi suicidálnym správaním a životnými udalosťami nie je priamy, ale je mediovaný cez iné rizikové faktory, predovšetkým prežívanie beznádeje. Článok sa venuje vzťahu medzi životnými udalosťami a suicidálnym správaním so zameraním na dospelú populáciu a prehľadu výskumných zistení vzťahujúcich sa k vybraným životným udalostiam (interpersonálne udalosti, strata zamestnania a somatické ochorenie), ktoré sú v literature uvádzané ako najčastejšie predchádzajúce suicidálnemu správaniu. Ďalšia časť je venovaná spojitosti medzi suicidalitou, životným stresom, schopnosťami riešenia problémov a copingovými mechanizmami.
The qualitative research is focused on the population of women who had their first child after thirty (in the case of no influence of medical problems that should lead to their prior childlessness) and observes, with the aid of grounded theory, if the women consider their motherhood delayed and how they define the reasons, which caused their having a child at that age. The following paper summarizes some substantial findings from an actual research. As the research has shown, motherhood after thirty is defined by women as both delayed (they became a mother later, than they had primarily intended) and non-delayed (they had a child when they wanted it). The essential criterion for planning and timing of having a child in both cases is the negotiating among partners and (dis)agreement over motivations and expectations of men and women. In general, there is an evident influence of cultural and value changes on timing of motherhood in the Czech Republic, which implicates the change in traditional life cycle and emergence of the new life stage (c. among 20-30 years of life) when young adults remain childless.