V práci sa zavádzajú nehamiltonovské štatistické systémy klasických častíc, ktorých správanie je určené podmienenou pravdepodobnosťou rýchlosti a súradnice každej častice v závislosti na stave jej okolia. Na rozdiel od hamiltonovských systémov sa nezavádza Hamiltonián systému a jedinými zachovávajúcimi veličinami sú objem a počet častíc v systéme. Konštruujú sa mikrokanonické a kanonické súbory častíc vzhĺadom na zachovávajúci sa objem. Uvedený prístup sa aplikuje na systém vozidiel na jednosmernej ceste s jedným jazdným pruhom, opísaný pravdepodobnosťou rýchlostí áut ako funkce vzdialenosti a rýchlosti predchádzajúceho vozidla. Výpočty sa robia na jednorozmernej mriežke s diskrétnymi rýchlosťami vozidiel. Výsledkom výpočtu v mikrokanonickom súbore je pravdepodobnosť celkovej rýchlosti skupiny ako funkcie hustoty áut. V kanonickom súbore sa získali pravdepodobnosti fluktuácií celkovej dĺžky skupiny vozidiel ako časti veĺkého mikrokanonického súboru. Našli sa fázové prechody medzi voĺným tokom vozidiel a samovoĺne sa vytvárajúcou zápchou pri dostatočne účinných brzdách vozidiel. V opačnom prípade vznikajú kolóny vozidiel pohybujúce sa rovnakou, malou rýchlosťou., Antonín Šurda., and Obsahuje seznam literatury
The monotypic genus Silvispina M. Wang & Soulier-Perkins, gen. n. and new species S. changpotou M. Wang & Soulier-Perkins, sp. n. belonging to the family Lophopidae Stål, 1866, from Yunnan Province in China, is described and illustrated. The peculiarity of the first metatarsal segment of this genus is stressed and the taxonomic position of this new genus is discussed. The ornamentation and shape of metatibia and first tarsal segment (the characters that currently distinguish the subfamilies Menoscinae and Lophopinae) do not agree with either subfamily and the new genus is placed as incertae sedis in the Lophopidae. The genus Ridesa Schumacher, 1915 is removed from the family Lophopidae and placed in the Achilidae., Menglin Wang, Yinglun Wang, Adeline Soulier-Perkins., and Obsahuje bibliografii
Didaktika je teoretická disciplína, která se zabývá vzděláváním, formami, postupy a cíli vyučování. Stručně řečeno, je to teorie vyučování. Didaktika fyziky je tedy nepochybně teorií vyučování fyzice. Návodům "jak učit fyziku", tj. jak přistupovat k výkladu daného fyzikálního tématu či konkrétního problému, musí předcházet zásadní požadavek fyzikální správnosti. Ten není v didaktických textech nikdy explicitně uváděn. Proč taky? Je přece tak samozřejmý, že zmínka o něm by mohla působit až urážlivě. Praxe však ukazuje, že výukové a didaktické texty mohou mít k fyzikální správnosti i dost daleko. Jedním z doslova vousatých problémů, k nimž se tato negativní charakteristika hodí, je jednoduchý problém z mechaniky - řešení pohybu matematického kyvadla, jak uvidíme v tomto článku., Jana Musilová., and Obsahuje bibliografii