Od dob, kdy Galileo Galilei položil základy matematického popisu přirozených procesů, musela fyzika projít ještě složitou cestu, než zacílila se vší vážností a energií tento popis na živé organismy. Neobyčejně smělý rozvrh Reného Descarta, jehož matematicky chápaná rozprostraněnost zahrnovala i živé organismy jakožto mechanismy podléhající stejným zákonům jako cokoli neživého, ovšem nenabízel žádnou cestu, jak fyziku systematicky provozovat. Tuto cestu vytyčil až Isaac Newton. Jeho program průzkumu fyzikální reality je však založen na zkoumání pohybů a hledání sil, které tyto pohyby odchylují od pohybu rovnoměrného a přímočarého. V tomto pojetí se tak živé organismy jeví jako prakticky nepřístupné nějakému fyzikálnímu průzkumu. Pojem pohybu chápaného jako geometrická trajektorie zde ztrácí svůj zásadní význam (je řada jiných podstatných "pohybů", jako růst či rozmanité změny vnitřní struktury) a pojem síly se stává problematickým (jaké "síly" zastaví pohybující se myš?). Až ve dvacátém století se fyzika začala vážně a systematicky zabývat i živými strukturami. Bylo to zejména díky rozvoji termodynamiky, molekulární fyziky, počítačových simulací a vysoce sofistikovaných experimentálních a zobrazovacích metod., The paper deals with living matter (living tissues and individual cells) from the point of view of physics. It passes through several upůto-date approaches that are clearly physical. Starting with thermodynamics that brings us to study the free-energy dependence on microscopic parameters of living tissues, we continue with special mechanical properties of living cells and the important role of pre-stress in their "skeleton". We mention the "tensegrity approach" and review briefly the approach in which a cell is understood as a soft glassy material. Then we discuss problems of description and experimental identification of properties of living tissues and present an example outlining a pure mechanical explanation how smooth muscle cells may efficiently control mechanical behaviour of the whole tissue. The concluding discussion tries to elucidate the role of physics in understanding the secret of life., Miroslav Holeček, Petra Kochová, Zbyněk Tonar., and Obsahuje bibliografii
V oblasti magnetického cielenia buniek, liečiv alebo génov, využívajúc princíp magnetickej separácie vel'kým gradientom, boli navrhnuté a teoreticky analyzované nové systémy, ako aj jednoduché usporiadania magnetov, už skôr študované Halbachovo pole. Na modelovanie magnetického pol'a sa s úspechom použiva metóda konečných prvkov. Táto metóda je predmetom tohto referátu. Novým potenciálnym systémom na magnetickú separáciu v mikrometrických rozemroch je nami študované pole s ve'lkým gradientom v okolí mikrometrických diskov zo silného feromagnetika v pôvodne homogénnom poli. Bol určený približný efektívny dosah takéhoto systému v prípade nanočastíc rádovo v mikrometroch. Obdobná analýza bola vykonaná aj pre magnetické částice v prúdiacom viskóznom tekutom prostredí. Účinná separácia, resp. cielenie, v prípade malých magnetov milimetrových rozmerov v priamom kontakte s kapilárou bola dosiahnutá pre mikročastice. V podobných systémoch v centimetrových rozemroch boli pozorované porovnatel'né výsledky. Kombinácia vel'kejj intenzity a gradientu je dosiahnutá len v blízkom okolí magnetov. Väčší dosah bol pozorovaný v prípade študovaného symetrického Halbachovho pol'a., The magnetic particles play an important role as magnetic drug, gene or cell carriers, in biomedicine and biotechnology. Their combination with a strongly non-homogeneous magnetic field is considered as a powerful way to target them to desired sites in living organism. It is important to know the potential applicability of these systems for magnetic drug targeting in living organism. For these purposes we have developed and evaluated a numerical model of magnetic targeting using finite element method applied to solve Maxwell equations describing electromagnetic field coupled with Newton law of particle motion., Andrej Krafčík, Melánia Babincová, Peter Babinec., and Obsahuje bibliografii
V práci je prezentovaná problematika tvorby vol'ných radikálov kyslíka, ich elektrónovej štruktúry, vlastností a metódy detekcie. Pozornosť je venovaná poškodzujúcemu účinku vol'ných radikálov na nukleové kyseliny, proteíny a biologické membrány., The article is dealing with the topic of oxygen-containing free radicals, their electronic structure, properties and methods of detection. Attention is paid to chemical and biochemical aspects of these free radicals, i.e., the sources of their generation, the metal-mediated formation of the reactive species and the damage to lipids, proteins and nucleic acids initiated by them., Klaudia Jomová, Ľubomír Zelenický, Vlasta Brezová, Marián Valko., and Obsahuje bibliografii