Vznik Československa a snaha o demokratizáciu pomerov na území bývalého Rakúsko – Uhorska je výborným historickým príkladom, ktorý môže pomôcť pochopiť postmodernú krízu legitimity demokratických inštitúcií spôsobenú predovšetkým oslabením vzťahu k vlastnému politickému národu, čo vedie k rozbitiu tézy o jednotnosti a homogenite vôle neempirického subjektu. Československý národ bol pokusom o vytvorenie jednotného štátotvorného politického národa spojením dvoch národností do jedného etnického celku. Teoretická rovnocennosť českej a slovenskej národnosti obsiahnutá v politickom programe čechoslovakizmu nebola prevedená aj do štruktúry vrcholných orgánov československého štátu. Požiadavkám na reprezentáciu, ktoré sa v zastupiteľskej demokracii viažu na dve základné východiská, ktorými sú sloboda jednotlivca prejavujúca sa na tvorbe štátnej vôle a jednota a homogenita reprezentovaného celku, nevyhovel ani Národný výbor ani Národné zhromaždenie.Obidva vrcholné zastupiteľské orgány spĺňali len formálne požiadavky legitimity demokratických inštitúcií. Korene oslabenia vzťahu k československému
národu zo strany Slovákov a ich autonomistických prejavov v prvej polovici 20. storočia môžeme hľadať práve v nedodržaní základných princípov demokratického usporiadania Československa and The establishment of Czechoslovakia and the aspiration to the democratization of the situation in the former Austria – Hungary is an excellent historical example which may help us to understand the postmodern crisis of legitimacy of democratic institutions, caused mainly by the weakening of the relation of individuals to their political nation. This can lead us to the abondonement of the thesis of uniform and homogeneous will of the nonempirical entity (political nation). Czechoslovakian nation was an experiment of creating a single state-forming nation’s into one ethnic group
through political union of two nationalities. The theoretical equivalence of the Czech and Slovak nationality contained in the political agenda of Czechoslovakism hasn’t been transferred into to the structure of the top representative authorities of the Czechoslovak state. Requirements for representation, which are, in representative democracy, related to the two basic assumptions – freedom of the individual and homogeneity of the represented entity, were not met by the newly formed bodies – Národný výbor or Národné zhromaždenie.Both representative organs met only formal requirements for legitimate representation by democratic institutions. This is where we can find the roots for the weakening of the relation of individual Slovaks to the Czechoslovak nation; it is precisely the breach of the fundamental principles, democratic representation in former Czechoslovakia.