The paper is aimed at the subject and spatial analyses of flood situations that occurred in Slovakia in the period 1996-2006. The subject analysis include analysis of flood situations frequency in communities of Slovakia, classification of flood situations into individual types, analysis of flood situations occurrence regarding the stream size, and a brief characteristics of the most important floods that occurred in Slovakia in the period 1996-2006. Spatial analysis is focused on: a) identification of pattern in spatial distribution of flood situations, b) explanation of spatial distribution of flood situations by means of regional variability of flood hazard in small basins of Slovakia. and Príspevok je zameraný na vecnú a priestorovú analýzu povodňových situácii, ktoré sa vyskytli v obciach Slovenska v období r. 1996-2006. Vecná analýza zahrňuje analýzu frekvencie výskytu povodňových situácií v obciach Slovenska, klasifikáciu povodňových situácií do typov, analýzu výskytu povodňových situácií vzhľadom na veľkosť vodného toku, ako aj stručnú charakteristiku najvýznamnejších povodňových situácií v období 1996-2006. Priestorová analýza je zameraná na: a) identifikovanie konfigurácie v priestorovom rozložení výskytu povodňových situácií, b) objasnenie priestorového rozloženia povodňových situácií prostredníctvom regionálnej variability povodňovej hrozby v malých povodiach Slovenska.
In this paper we focused on the history of floods and extreme flood frequency analysis of the upper Danube River at Bratislava. Firstly, we briefly describe the flood marks found on the Danube River in the region of Bratislava, Slovakia, and provide an account of the floods’ consequences. Secondly, we analyzed the annual maximum discharge series for the period 1876–2012, including the most recent flood of June 2013. Thirdly, we compare the values of T-year design discharge computed with and without incorporating the historic floods (floods of the years 1501, 1682, and 1787 into the 138-year series of annual discharge peaks). There are unfortunately only a few historic flood marks preserved in Bratislava, but there are very important and old marks in neighbouring Hainburg and other Austrian cities upstream to Passau. The calculated T-year maximum discharge of the Danube at Bratislava for the period 1876-2010 without and with historic flood values have been compared. Our analysis showed that without incorporating the historic floods from the years 1501, 1682, and 1787 the 1000-year discharge calculated only with data from the instrumented period 1876- 2013 is 14,188 m3 s -1 , and it is lower compared to the 1000-year discharge of 14,803 m3 s -1 when the three historic floods are included. In general, the T-year discharge is higher throughout the whole spectrum of T-year discharges (10, 20, 50, 100, 200, 500-year discharge) when the three historic floods are included. Incorporating historic floods into a time series of maximum annual discharge seems to exert a significant effect on the estimates of low probability floods. This has important implications for flood managements and estimation of flood design discharge.
Problems of consideration of natural processes as factors, which limit or even threat interests of society is very topical. They are mainly those natural processes, which are able to go through the quiet periods and jump into the period of sudden active impact. Extreme (maximum) run-off from the basin belongs to this kind of processes. At present, in geographical scientific literature opinion is being pushed through, that these processes are necessary to be evaluated as a natural hazards and from them rised natural risks. Review of papers, which deal with this evaluation is presented in the study. Analysed papers can be devided into several groups. In the first, there are papers evaluating some of natural hazards (earthquake, landslide, avalanche, drought ...), the papers analysing certain flood situations from the point of view of hydrology and water management belong to the second group. Third group includes papers which describe steps to identifying and evaluation of flood hazard. In terms of all mentioned groups papers which are „transectional“ may occur. These papers pay attention to theoretical-methodological questions or deal with evaluation of more natural hazards. Flood situations appeared in a different time periods and in a different areas of Slovakia during past years. We think, that flood problem has exceeded engineer-hydrological, resp. water economy. There are clear indications, which show, that complex view is necessary to this phenomenon. It is particularly knowledge of relationship between rainfalls and run-off, which are connected not only to time and space wide spread of rainfalls, but also to land cover and land use. And just methodics of natural hazard evaluation allow such complex view. and Problematika chápania prírodných procesov ako faktorov, ktoré obmedzujú, limitujú alebo dokonca ohrozujú záujmy ľudskej spoločnosti, je v súčasnosti veľmi aktuálna. Sú to najmä tie prírodné procesy, ktoré dokážu z obdobia pomerného pokoja prejsť do obdobia aktívneho pôsobenia náhle, skokom. Medzi takéto procesy zaraďujeme aj extrémny (maximálny) odtok z povodia. V geografickej odbornej literatúre sa v súčasnosti presadzuje názor, že tieto procesy je potrebné hodnotiť ako prírodné hrozby a z nich vyplývajúce prírodné riziká. V predloženej štúdii prinášame prehľad prác, ktoré sa zaoberajú takýmto hodnotením. Analyzované práce môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. V prvej skupine sú práce, ktoré hodnotia niektorú prírodnú hrozbu (zemetrasenie, zosun, lavína, sucho ...), do druhej skupiny môžeme zaradiť práce, ktoré sa zaoberajú analýzou konkrétnych povodňových situácií z hydrologického, resp. vodohospodárskeho hľadiska. Tretiu skupinu tvoria práce, ktoré obsahujú konkrétne kroky vedúce k identifikácii a hodnoteniu povodňovej hrozby. V rámcivšetkých uvedených skupín sa môžu vyskytnúť práce, ktoré označujeme ako ''prierezové''. Sú to práce, ktoré sa venujú teoreticko-metodologickým otázkám, alebo sa zaoberajú hodnotením viacerých prírodných hrozieb. Povodňové situácie sa v uplynulých rokoch vyskytovali v rôznych časových obdobiach a v rôznych lokalitách Slovenska. Domnievame sa, že problém povodní už presiahol inžiniersko-hydrologický, resp. vodohospodárský rámec. Sú tu jasné indície, ktoré naznačujú, že na tento fenomén je potrebný komplexný pohľad. Je to najmä poznanie zrážkoodtokových vzťahov, ktoré súvisia nielen s časovým a priestorovým rozložením zrážok, ale aj s krajinnou pokrývkou (land cover) a využitím územia (land use). A práve metodiky hodnotenia prírodných hrozieb takýto komplexný pohľad umožňujú.