V uvedenom článkom sa autor zamýšľa nad aktuálnym problémom legislatívy Slovenskej republiky, ktorý sa vyskytuje v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Konkrétne ide o zákonné nastavenie modelu fungovania inštitútu lekárskej služby prvej pomoci, ktoré analyzuje z pohľadu ústavnej konformity. Najskôr sa zameriava na ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z .z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto predpisom sa zakotvila povinnosť pre niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľov, ktorí poskytujú špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť) vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom v prospech poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci. Predovšetkým autor uvažuje nad otázkou, či je ústavne vyhovujúce, ak zákon núti jedného podnikateľa vykonávať službu pre iného podnikateľa, pričom mu neposkytne primerané prostriedky na kompenzáciu zásahov do jeho základných práv. Následne upriamuje svoju pozornosť na judikatúrou Ústavných súdov vytvorený prostriedok kontroly ústavnosti právnych predpisov – test proporcionality. Postupne, skrz všetky časti tohto testu (podmienka vhodnosti, podmienka potrebnosti a posudzovanie závažnosti) podrobuje predmetné ustanovenie detailnému skúmaniu. Zisteniami, ku ktorým sa dostáva zohľadnením faktických poznatkov objavujúcich sa v praxi, dospieva k záveru o nemožnosti akceptovania súčasnej právnej úpravy. Neudržateľnosť legislatívneho status quo vidí najmä v nemožnosti uprednostnenia jednej ústavne chránenej hodnoty, ktorá popiera iné základné právo, bez možnosti jeho vyváženia inými prostriedkami v týchto vzťahoch. and In the published article, the author contemplates a current issue of the Slovak republic legislation, which can be found in the area of provision of health care. Particularly, this concerns a legal setup of a functioning model of the medical first aid concept, which he analyzes from the perspective of compliance with the Constitution. At first, he focuses on the provision of Section 79(1)(v) of the Act no. 578/2004 of the Collection of Laws on Healthcare Providers, Health Workers, Healthcare Professional Associations and on Amendment and Supplement to Certain Acts. This regulation laid down an obligation for certain health care providers (in the special field of general medicine, pediatrics and the providers, who provide special outpatient dental care) to perform medical first aid care according to a roster defined by a self-governing region in favor of the medical first aid provider. First and foremost, the author deals with an issue, whether it is in compliance with Constitution, if law forces one entrepreneur to provide service for another entrepreneur and at the same time it does not provide him with reasonable means to compensate for intrusions in his basic rights. Following that he focuses his attention on a measure to supervise constitutionality of legislation created by judicial decisions of Constitutional Courts – i.e. the proportionality test. He gradually subjects the said provision to a detailed analysis and takes it through all parts of this test (condition of suitability, condition of necessity and assessment of importance). By considering factual pieces of knowledge from practice he arrives at a conclusion that the current legislation cannot be accepted. He sees the indefensibility of the current legislative status quo in its impossibility to prefer one constitutionally protected value, which contradicts other basic right, without possibility of its balancing within these relations by other means.