The channel network at this region was built up for drainage and also to provide irrigation water. The water level in the whole channel network system affect groundwater level and viceverse. From the view of mutual interaction between channel network and groundwater it has been necessary to assess impact of channel network silting on this interaction. The measurements of thickness of silts along three main channels were carried out in 1993. Then in 2004 there were done measurements in selected profiles along three channels: Aszód, Gabčíkovo-Topoľníky and Komárňanský channel. The paper shows changes in measured thickness and volume of silt in particular channels. It was shown the channel silting up has not been changed significantly during the monitored period. This fact is documented by graphical presentation of silt thicknesses of channels. The differences between silt top and channel bottom levels are presented. and Obsahom príspevku je hodnotenie zmien stavu kanálovej siete Žitného Ostrova z hľadiska zanesenia kanálov dnovými nánosmi v období rokov 1993 až 2004. Kanálová sieť bola vybudovaná v tomto regióne v priebehu 19. storočia jednak na čiastočné odvodnenie územia a zároveň na zabezpečenie závlah. Hladina vody v kanáloch ovplyvňuje výšku hladiny podzemnej vody v ich okolí a naopak. Z hľadiska procesu vzájomnej interakcie kanálovej siete s okolitou podzemnou vodou je nevyhnutné venovať pozornosť vplyvu zanášania kanálov dnovými nánosmi, keďže tieto môžu v značnej miere tento proces ovplyvňovať. V roku 1993 boli merané zanesenia kanálovej siete ŽO na vopred stanovených priečnych profiloch niektorých hlavných kanálov. V priebehu rokov 2004 boli vykonané kontrolné merania zanesenia vo vybraných profiloch kanálov Aszód, Gabčíkovo-Topoľníky a Komárňanského kanála. Tieto kontrolné merania sa robili vždy v úseku na začiatku, v strede a na konci jednotlivých kanálov, pretože sa uvažovalo s predpokladom lineárnych zmien hrúbok nánosov pozdĺž kanálov. Grafickými prílohami príspevok dokumentuje skutočnosť, že v priebehu sledovaného obdobia nedošlo k podstatným zmenám zanesenia kanálovej siete. Keďže pre účely príspevku sú dôležité hrúbky nánosov (teda rozdiely medzi dnom kanála a vrchom nánosovej vrstvy), bolo postačujúce, aby kontrolné merania boli robené od hladiny a neboli vztiahnuté na nadmorské výšky.
The paper deals with the method of transverse dispersion coefficient statement from field measurement and with a way of correction of their values through the mathematical modelling. A constant steady source of tracer was used by the method of the computation of transverse dispersion coefficient from the field measurements and the method can be applied in wide and shallow rivers. It is based on the work of Demetracopoulos and Stefan (1983). The transverse dispersion coefficients were determined by this method at about 4 km long part of the Hron River. There was found out that the applied method gives overestimated results of transverse dispersion coefficients, so they had to be corrected by application of 2-dimensional numerical model of dispersion MODI with which there were simulated the results of field measurements. The summary of result values of these coefficients are in Tab. 1. and Príspevok opisuje spôsob stanovenia koeficientov priečnej disperzie a korekciu ich hodnoty za pomoci matematického modelu MODI, vychádzajúc z terénnych meraní. Pri terénnych meraniach bola aplikovaná metóda stanovenia priečneho disperzného koeficienta publikovaná Demetracopoulosom a Stefanom (1983). Táto metóda využíva konštantný zdroj stopovacej látky a je aplikovateľná pre široké plytké korytá. Na jej základe boli stanovené hodnoty priečnych disperzných koeficientov na cca 4 km dlhom úseku rieky Hron medzi zaústením toku Istebník a mostom v Banskej Bystrici-Šalkovej. Metóda Demetracopoulosa a Stefana (1983) však dáva vo všeobecnosti nadhodnotené výsledky priečnych disperzných koeficientov, preto hodnoty týchto koeficientov boli na základe simulácie výsledkov terénnych meraní modelom MODI následne korigované. Výsledky sú zhrnuté v tab. 1.