V súvislosti s tendenciami aplikovať kvantovú teóriu aj v psychológii sa na základe najmä zahraničnej literatúry podávajú v prvej časti príspevku niektoré základné poznatky kvantovej teórie a to v zjednodušenej forme. Ide o popis základných pojmov z tejto oblasti (kvant, superpozícia, komplementarita, komplementárna logika) a východiskovej teórie (neokodaňská interpretácia). Aplikácia uvedených poznatkov sa zameriava najprv na vymedzenie kvantovej psychológie (R. Dalrymple) a potom na otázky vedomia (M. Bancroft), kognitívnych procesov (E. Conte) ap. V závere príspevku sa kritizujú nezdôvodnené aplikácie (časté len premenovanie doterajších, psychologických termínov, metafory), redukcionistické chápanie psychiky). Na druhej strane je potrebný seriózny vedecký prístup v tejto oblasti (jasné formulovanie východisiek, odvolávanie sa na konkrétnu fyzikálnu interpretáciu kvantovej teórie). and Based largely on foreign literature, the first part of the paper offers a simplified version of some basic knowledge of quantum theory to comply with the tendencies to apply quantum theory in psychology. The paper contains description of basic terminology in this field (quant, superposition, complementarity, complementary logic) and in the neo-Copenhagen interpretation of the original theory. Application of the aforementioned knowledge is focused primarily on defining quantum psychology (R. Dalrymple) and secondarily on questions of consciousness (M. Bancroft), cognitive processes (E. Conte) and such. The paper concludes with criticism of unsubstantiated applications (mere renaming of present psychological terminology, metaphors, reductionism in understanding human psyche). On the other hand, a reliable scientific approach is necessary in this field of study (clear formulation of themes, references to the specific physical interpretation of quantum theory).
Táto štúdia má za cieľ predstaviť a vysvetliť fenomén nedávno objavený, a tým je slepota k zmene (change blindness); neschopnosť detekovať markantné zmeny. Cieľom je popísať prečo a za akých podmienok neschopnosť detekovať zmeny vzniká. Slepotu k zmene možno indukovať prostredníctvom viacerých designov (flicker, one-shot, „škvrny“, prerušenie počas filmu). Techniky flicker a one-shot sú popísané detailne, poukazujúc na úlohu kognitívnych a exekutívnych procesov v procese detekovania zmien. Snaha poukázať na indukovanie fenoménu slepoty k zmene jednak v laboratórnom, jednak v prirodzenom prostredí je demonštrovaná prostredníctvom príkladov z mnohých výskumných štúdií. Preto implikácie ponúkané výskumom slepoty k zmene by mohli pomôcť porozumeniu spracovávania vizuálnych informácií, a takisto prispieť k objasneniu permanentnej dilemy v psychológii: úlohe spracovávania informácií zdola-hore a zhora-dole.