Práca sa zameriava na akútne metabolické komplikácie diabetes mellitus u seniorov, najmä na hyperosmolárny hyperglykemický syndróm (HHS). V priebehu roka 2008 bolo na Internú kliniku I. vo FNsP Prešov prijatých 14 pacientov pre HHS (priemerný vek 73,7 roka, SD ? 8,1 roka). Ako závažná komorbidita u týchto pacientov bola v siedmi prípadoch zistená jednostranná rozvinutá bronchopneumonia, v šiesti prípadoch urosepsa, jedna príčina vzniku HHS nebola známa. Štyria pacienti napriek intenzívnej liečbe zomreli ? pre srdcové zlyhanie dvaja pacienti, jeden pre embolizáciu do pľúc a jeden pacient pre malígnu poruchu rytmu. V odbornej literatúre je úmrtnosť na HHS v závislosti od komplikácií popisovaná od 10 % do 50 %. V geriatrickom veku je problematika HHS stále aktuálna, pretože štatisticky rastie pravdepodobnosť poruchy glukózovej tolerancie, prejavy diabetes mellitus môžu byť menej výrazné a okolie ich nevníma náležitým spôsobom. Seniori sa dostávajú do nemocnice zvyčajne pozde a liečba je potom finančne i časovo veľmi náročná., In observation we shoot for the appearence of the metabolic complications of diabetes mellitus in senior? hyperglycemy hyperosmolary syndrom (HHS). During 2008 was in the Internal clinis and Clinic of geriatrics FNsP Prešov 14 patients with HHS hospitalized (average age 73.7 years, SD ? 8.1 years). As a major co-morbidity in these patients was in seven cases uniletarale bronchopneumony detected, in six cases was urosepsis detected, one cause of HHS was unknown, four patients died despite intensive treatment ? two patient died of heart failure, one patient died of tromboembolic disease and one patient died of maligny dysrytmy. In special literature is the mortality of HHS 10? 50%, depending of the complications. The problem of HHS is in the seniors always actual because in this age is statistic advanced appereance of the PGT and the showings of diabetes mellitus are lessmarkedly. The senior comes to the hospital usually later and than the treatment is challenge for the time an for the many., M. Babčák, and Lit.: 19
Konvencionálne právo v podobe rozhodovacej činnosti ESĽP, ako súčasť široko chápaného európskeho práva, je vo vzťahu k vnútroštátnemu právu externým právom. Záväznosť judikatúry ESĽP a jej účinkov na vnútroštátne právo tradične naráža(la) na tri prekážky: individuálnu povahu rozhodnutí ESĽP; minimálny štandard vytvorený Dohovorom a judikatúrou k nemu a nakoniec dôležitosť vzťahu medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom.Príspevok, na základe judikatúry samotného ESĽP, ako aj ústavných súdov členských krajín Rady Európy, poukazuje na prekonanie tejto paradigmy z čoho vyplýva, že každé rozhodnutie ESĽP má de facto účinok erga omnes; minimálny štandard je nutné chápať a aplikovať dynamicky a judikatúra ESĽP je nepriamo a sprostredkovane súčasťou práva ústavného aj v krajinách s formálne dualistickým vzťahom k medzinárodnému právu.Absolútne opustenie hierarchie prameňov práva sa však nejaví najvhodnejším riešením z titulu nepredvídateľného vývoja judikatúry ESĽP. Ako vhodný deskriptívny a normatívny koncept vo
vzťahu (nielen) judikatúry ESĽP a národného právneho poriadku je pluralizmus, pre ktorý je typické vzájomné preniknutie rôznych právnych režimov. Nevyhnutnou súčasťou pluralizmu je dialóg medzi súdmi a sudcami
najvyšších súdnych inštancií na národnej a nadnárodnej úrovni. Príspevok poukazuje nielen na nástroje, ktoré súdy a sudcovia majú k dispozícii a ich reálne využitie, ale aj na etický rozmer vzájomného dialógu. and Conventional law in the form of the case-law of the ECtHR, as a part of the european law sensu largo, is an external law towards national law.Binding force of the case-law and its effects in national law were traditionally limited by three assumptions: by individual nature of decisions rendered by the ECtHR, by minimal standard created by the ECHR and ECtHR and finally by importance of constitutional regulation towards international (external) law. The paper confronts these assumptions and based on the analyses of relevant case-law of the ECtHR and constitutional courts, suggests shifting the paradigm in a following way each decision of the ECtHR has de facto erga omnes effect; minimal standard must be perceived and applied dynamicly and case-law of the ECtHR is indirectly and implicitly part of the constitutional law including countries with dualistic relationship towards international law. However, absolute deconstruction of hierarchy of sources of law does not appear as most suitable solution mainly due to the uncertainty of development of the case-law of the ECtHR. The better descriptive and normative concept in relationship between case-law of the ECtHR and national legal order is pluralism resting on mutual coupling of different legal regimes. Inevitable part of the pluralist approach is a dialogue among judges and courts of supreme instances on national and supranational level. The paper mentions not only available instruments and their factual utilization shaping the dialogue, but also the ethical dimension of the dialogue itself.
Na európskom kontinente je čoraz citeľnejšie precedentné pôsobenie judikatúry ústavných súdov. Zaujímavé postavenie má spomedzi nich judikatúra ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko. Jeho rozhodnutia sú v závislosti od druhu konania v zmysle platnej právnej úpravy buď záväzne účinné pre všetky ústavné orgány (spolkové alebo krajinské), ako aj súdy a úrady, alebo majú silu zákona. Autori sa snažia poukázať aj najnovšie pohľady na úlohu Ústavného súdu Slovenskej republiky a záväznosť jeho rozhodnutí. Zmeny v chápaní ústavy ako priamo aplikovateľného prameňa práva, či v postavení základných práv a slobôd, ako aj príklon ku koncepcii materiálneho právneho štátu vplývajú na naše vnímanie miery záväznosti judikatúry ústavných súdov.Ústavné súdy nemôžu plniť svoju úlohu v ústavnom systéme, pokiaľ sa ich rozhodnutiam nebude pripisovať záväzný precedentný účinok. and On the European continent is becoming increasingly a precedential effect of constitutional court’s case-law. Instructive position among them represents the case-law of the Constitutional Court of the Federal Republic of Germany. Its decisions are, depending on the type of proceedings under the current legislation, either binding upon all constitutional bodies (federal or provincial),
as well as upon courts and offices, or have the force of a statute. The authors seek to highlight the latest views on the role of the Constitutional Court of the Slovak Republic and the binding effect of its decisions. Changes in the understanding of the constitution as a directly applicable source
of law, and the status of fundamental rights and freedoms, as well as attachment to the concept of the substantive rule of law affect our perception of the binding effect of constitutional court’s case-law. Constitutional courts can not fulfill their role in the constitutional system, if their decisions will not be attributed the binding precedential effect.
Featured in this issue is the Final Report of an international audit critical of the system of assessment and funding of science and research in the Czech Republic. While concluding that change is imperative, the auditors praised the increasing quality of Czech scientific work. The Final Report was presented by the Ministry of the Education, Youth and Sport on October 13, 2011. The auditors primarily deplored the low state support and minimal funding of science by the industrial sector. They recommend abandoning the current methodology of research and development results assessment and the questionable mechanical calculation of the level of funding of individual institutions based on it. The Education Ministry's representatives affirmed that the Czech Republic will launch a project of a new, more efficient funding of science. The audit of the Czech research system was carried out by the international team during 2010-2011 with support from the Technology Centre of the Academy of Sciences of the ASCR. and Jiří Rákosník.