Text sa v úvode venuje histórii reprezentatívnych výskumov na Slovensku a v Československu od roku 1948 a na tomto príklade zdôrazňuje dôležitosť archivácie. Neexistencia dátového archívu mala za následok stratu údajov z mnohých výskumov realizovaných pred rokom 1989. Štúdium predstavuje pokusy o založenie dátového archívu na Slovensku a bližšie predstavuje Slovenský archív sociálnych dát (SASD), ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný Katedrou sociológie FF UK a Sociologickým ústavom SAV. Relatívne neskorá inštitucionalizácia archívu na Slovensku ponúkla možnosť, archivovať dáta priamo v aktuálnom štandarde DDI. Cieľ SASD - zvyšovať metodologické štandardy výskumov realizovaných na Slovensku, demonštruje text na príkladoch nejednotnosti slovenských prekladov otázok a variantov odpovedí z medzinárodných výskumov, ako aj na príklade nejednotnosti použitých škál. Na záver štúdia predstavuje možnú spoluprácu archívov sociálnych dát v ČR a SR. Jej náplňou by mohla byť archivácia a kompletizácia informácií o výskumoch z obdobia spoločného štátu, prípadne aj tvorba rozdelených dátových súborov reprezentatívnych pre Čechy a Slovensko.
Text sa v úvode venuje histórii reprezentatívnych výskumov na Slovensku a v Československu od roku 1948 a na tomto príklade zdôrazňuje dôležitosť archivácie. Neexistencia dátového archívu mala za následok stratu údajov z mnohých výskumov realizovaných pred rokom 1989. Štúdium predstavuje pokusy o založenie dátového archívu na Slovensku a bližšie predstavuje Slovenský archív sociálnych dát (SASD), ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný Katedrou sociológie FF UK a Sociologickým ústavom SAV. Relatívne neskorá inštitucionalizácia archívu na Slovensku ponúkla možnosť, archivovať dáta priamo v aktuálnom štandarde DDI. Cieľ SASD - zvyšovať metodologické štandardy výskumov realizovaných na Slovensku, demonštruje text na príkladoch nejednotnosti slovenských prekladov otázok a variantov odpovedí z medzinárodných výskumov, ako aj na príklade nejednotnosti použitých škál. Na záver štúdia predstavuje možnú spoluprácu archívov sociálnych dát v ČR a SR. Jej náplňou by mohla byť archivácia a kompletizácia informácií o výskumoch z obdobia spoločného štátu, prípadne aj tvorba rozdelených dátových súborov reprezentatívnych pre Čechy a Slovensko., Miroslav Tížik, Miloslav Bahna., 5 obrázků, 5 tabulek, and Obsahuje bibliografii
The long-time process of paradigm levelling in the present-tense third-person plural of the IV-verb-class has been in progress since the 17th century at least. The aim of this paper is to describe how the concurrence between the standard (prosí, trpí, sázejí) and non -standard forms (in particular prosejí/trpějí and sází) manifested itself in the works by Bohumil Hrabal (1914-1997). The inquiry into Hrabal‘s selected works (the sample contains 20 works written between 1938 and 1995) proves a context-bound prosejí/trpějí incidence as well as a rather less frequent incidence of the sází form.
The semantic development or dispertion of polysemy causes the homonymy not only within the ambit of one language but also in the vocabulary of two or more genetically cognate languages, which also is the case of Slovene and Slovak. The Slovenian-Slovak homonymy is mostly based on the originally polysemic words (in Proto-Slavic), cf. Sln. otrok 'child' - Slk. otrok 'slave'; Sln. povoziti 'run over (by a car)' - Slk. povoziť 'drive', 'cart'. This is the homogeneous interlingustic homonymy. The less numerous group of interlinguistic Slovenian-Slovak homonymy by heterogeneous homonyms, which in fact are homonymous coincidentally, cf. Sln. kanec 'drop' - Slk. Kanec 'boar'; Sln. tuliti 'hawl' - Slk. tuliť 'hug'.