Ciele výskumu. Hlavným cieľom tejto štúdie bolo hlbšie preskúmať názory a presvedčenia žiakov v oblasti fajčenia a pitia alkoholu s využitím kvalitatívneho prístupu a údajov prierezovej štúdie HBSC (Health behaviour in school-aged children) 2013/2014. Cieľom bolo tiež porovnať variabilitu názorov a presvedčení žiakov z hľadiska rodu a veku.
Výskumná vzorka a metódy. Výskumnú vzorku tvorilo 75 žiakov 4 základných škôl. Výskumná vzorka kopírovala cieľovú populáciu HBSC štúdie, teda žiakov vo veku 11-, 13- a 15- rokov. Dizajn výskumu bol založený na kvalitatívnom prístupe s využitím elicitácie formou pripravených pracovných listov a iniciačných otvorených otázok. Metódou zberu dát boli pracovné listy a záznamy tichého pozorovateľa.
Výskumná otázka. Aké sú postoje a presvedčenia žiakov ku prezentovaným výsledkom v oblasti fajčenia a pitia alkoholu ich rovesníkov, a aké sú následné odporúčania školákov v týchto oblastiach.
Analýza dát. Získané údaje boli analyzované kvalitatívnou riadenou obsahovou analýzou.
Výsledky. Participanti majú dostatočné informácie predovšetkým o rôznych negatívnych vplyvoch fajčenia a užívania alkoholu na zdravie a život človeka, avšak neuvedomujú si dostatočne vlastný potenciál pri riešení zdravotných rizík. Výsledky naznačili niektoré osobitosti vzhľadom na vek a rod participantov.
Limitácie výskumu. Množstvo a kvalita materiálu získaného od participantov môže byť ovplyvnená nedostatočnou skúsenosťou participantov s diskusnými metódami a aktivitami rozvíjajúcimi aktívny prístup žiakov. Veľkosť diskusných skupín. and Objectives. The main objective of this study was to explore the views and beliefs of school-aged children on smoking and drinking of alcohol, using a qualitative approach and data of the cross-sectional HBSC (Health behaviour in school-aged children) 2013/2014 study. The aim was also to compare the variability of identified views and beliefs in terms of gender and age.
Sample and settings. The sample comprised 75 participants from four Slovak elementary schools. The characteristics of the present sample were similar to those of the target population of HBSC study (11-, 13- and 15-years-old children). The research design was based on a qualitative approach using elicitation in a form of prepared worksheets and initial open questions. The data were collected using worksheets and observer’s records.
Research questions. What are the views and beliefs of school-aged children about the HBSC findings regarding smoking and drinking and what are their recommendations regarding these issues.
Data analysis. A qualitative controlled content analysis was carried out.
Results. Participants have sufficient information particularly about the various negative impacts of smoking and alcohol use on health and life in general. However, they do not realize their own potential in addressing health risks. The results indicated some specifics in terms of the gender and age.
Study limitation. The quantity and quality of the material gained from participants might be affected by their lack of experience with discussion methods and activities aimed at the development of active engagement. Focus groups size.
In this paper, I would like to present the methodological views of two representatives of the early modern Cartesian school: Jacques Rohault and Pierre-Sylvain Régis. Firstly, I want to present the methodological objections of Cartesians to Aristotelian and Scholastic natural philosophy. Then, I want to show how Cartesians strived for a combination of empirical and speculative procedures in their explanations of natural processes. Lastly, I would like to explain the reasons and forms of the hypothetical methodology which was significant for Cartesian natural philosophy. My aim is to refute the idea of the methodological naivety of Cartesians and point out the importance of hypothetical reasoning in the genesis of modern science. and V tomto článku chci představit metodologické názory dvou představitelů novověké karteziánské školy: Jacquese Rohaulta a Pierre-Sylvaina Régise. Předně chci představit metodologické námitky karteziánů proti aristotelské a scholastické filosofii. Dále chci ukázat, jak karteziáni usilovali o kombinaci empirických a spekulativních postupů v jejich vysvětleních přírodních procesů. A nakonec chci vysvětlit důvody a formy hypotetické metodologie, která byla příznačná pro karteziánskou přírodní filosofii. Mým cílem je vyvrátit myšlenku metodologické naivity karteziánů a zdůraznit úlohu hypotetického uvažování při utváření moderní vědy.