Průčelí bývalého zájezdního hostince, před 1989 v areálu n.p. FEZKO Strakonice. Nad vchodem po levé straně postava mladíka v okřídleném klobouku, v pravici drží kaduceus (Merkur), po pravé straně vousatý muž stojící na mušli, na hlavě korunu, v levé ruce drží trojzubec (Neptun). Po obou stranách okna nad vchodem thyrsos., Benešová 1984, s. 119, obr. 64., and Výzdoba fasády je dokladem individuálního přání stavebníka, který měl zřejmě na mysli prezentaci hostince, kde se setkává především klientela z řad obchodníků, přicházejích mnohdy ze vzdálených míst. Neptun může evokovat také říční lodní dopravu. Řádové členění průčelí s plošnou dekorací antických sloupů završených vázami a štukovou výzdobou nad portálem je dozníváním tvarosloví klasicismu čtyřicátých let 19. století.
Stratení v moriTrója po desaťročnej vojne padla. Trójanky čakajú na svoj osud. V tomto prípade sú do postáv Trójanov obsadení aj muži, no dôležitým aspektom je najmä ich súdržnosť a predstava jedného spoločenstva. Šestnásť hercov sa pohybuje ako vlny pokojného mora, ktoré sa neskôr rozbúri a oni padajú na dlážku ako pomyselné ruiny Tróje. Medzi „vlnami“ sa pomaly prediera Poseidon, ktorý sa neskôr stratí v zadnej časti javiska a hudobne sprevádza celé predstavenie. Rôzne bicie nástroje dokresľujú tragickú atmosféru tejto hry, ktorá je navyše posilnená naozaj expresívnymi výkonmi hlavných predstaviteľov.Herecky najväčší priestor má predstaviteľka Hekabé, nie len ako matka dvoch dcér, ktoré nečaká ľahký osud, ale i ako matka Tróje. Herecká expresivita bola silná od začiatku do konca predstavenia, čo je síce pochopitelné, avšak tento prístup nedával hercom priestor na gradáciu. Samotní tvorcovia uvádzajú, že v inscenácii im ide o spájanie psychologického a experimentálneho herectva, no prevyšuje skôr to prvé.Malý synček, ktorý by sa, ako pokračovateľ rodu mohol v budúcnosti pomstiť, musí byť zabitý. Jeho bezbrannosť ešte viac umocňuje fakt, že je drevenou bábkou. Na scéne vidíme jeho pohreb, ktorý sprevádza veľmi jemný, pietny spev Trójanov a dieťa, ako symbol budúcnosti, odnášajú na otočenom bielom stole. Stôl je však viacúčelovou rekvizitou – nie len rakvou, ale i ochranným štítom či stolom súdu.Herečka s krátkymi vlasmi rúca zaužívanú vizuálnu predstavu o tom, ako má vyzerať Helena. Vytvára prekvapivý, zaujímavý kontrast s pôvodným textom (Trójskym ženám ostrihali vlasy, čo je pre nich potupou, zatiaľ čo v inscenácii sú okrem predstaviteľky Heleny všetky herečky dlhovlasé). Zámer, či náhoda?Silnými momentmi predstavenia boli davové scény, ktoré umocňujú pocit strachu a chaosu. Najprv spomínaná vizualizácia mora, neskôr imaginárne opečiatkovanie všetkých Trójanov gréckymi vojakmi, ktorí sa týmto spôsobom dozvedajú svoj osud, potom už len beznádej... No stále vyčnievali herecké výkony jednotlivcov, po celý čas rovnako silné.A oblúkom sa dostávame späť na začiatok. Skupina zajatcov hľadá pomoc nie len medzi sebou, ale aj u divákov. Lenže tam, niekde v diaľke, nie je už nič...Trójania sa, napriek všetkej snahe, strácajú v mori...
1589 Italové usedlí v Plzni: Albrecht, partně Grison; kameník Bartolomeo Laghi, zv. Škarpalín; Jan Vlach a Denetin; sgrafita provedl 1590 malíř Jan z plzně - co na nich je??