Napriek tomu, že odpustenie sebe sa ukazuje ako významnejšie súvisiace s fyzickým zdravím jednotlivca, ako aj celkovým well-beingom v porovnaní s odpustením druhému, a dôsledky neodpustenia sebe môžu byť extrémne, odpusteniu sebe je venovaná neporovnateľne menšia teoretická a výskumná pozornosť oproti interpersonálnemu odpustenia.
Cieľom štúdie je kritický prehľad súčasných teoretických a empirických štúdií v tejto oblasti. Štúdia sa zameriava na vymedzenie odpustenia sebe, s ohľadom na jeho hlavné aspekty ako je ľútosť za vykonaný čin, prijatie zodpovednosti a zmena správania do budúcnosti. Štúdia definuje podobnosti a rozdiely odpustenia sebe s interpersonálnym odpustením. Je zdôraznené, že odpustenie sebe je proces vyžadujúci čas a popísané sú jednotlivé kroky procesu odpustenia. Diskutované sú intervenčné štúdie odpustenia sebe, so zameraním na ich výsledky a metodologické nedostatky. V závere je predstavený kritický postoj voči odpusteniu sebe a argumentácia proti jednotlivým kritickým názorom. Načrtnutý je ďalší smer výskumu v oblasti odpustenia sebe. and Despite the evidence that self-forgiveness is more strongly associated with physical health and well-being compared to interpersonal forgiveness, and that the results of self-blaming may be extreme, self-forgiveness has received considerately less attention in theory and research, compared to interpersonal forgiveness. The aim of this study is a critical overview of the current theoretical and empirical studies in this area. The paper focuses on a definition of selfforgiveness with an emphasis of its important aspects such as remorse, responsibility taking, and conciliatory behaviour. The study defines similarities and differences of self-forgiveness and interpersonal forgiveness. It is stressed that self-forgiveness is a process which takes time and the steps of self-forgiveness are described. The intervention studies of self-forgiveness are discussed, with an emphasis on their results and methodological limitations. Finally, a critical attitude toward self-forgiveness and argumentation against these critical views are presented. Future direction of research in self-forgiveness is outlined.
Objectives. In recent years, interpersonal forgiveness has become a focus in psychology research. The Enright Forgiveness Inventory-30 (EFI-30) was developed to assess situational forgiveness toward someone who has hurt us deeply and unjustly. The goal of this study is to validate the Slovak version of the EFI-30, which was translated by the authors, on a representative sample of the Slovak population (in terms of gender and age).Sample and settings. Data were collected on a representative Slovak sample (n=1209 participants: 50.4% women and 49.6% men) in the productive age from 18 to 65 years (M=41.22, SD=12.78).Statistical analyses. The data obtained from the 30-item scale were subjected to a factor analysis using the Maximum Likelihood method. The internal consistency of the subscales and the EFI-30 was measured. Criterion validity was assessed by correlations with the Transgression-Related Interpersonal Motivations Inventory–18-Item Version and the Forgiveness of Others subscale from the Heartland Forgiveness Scale. Construct validity was assessed by correlations with well-being, happiness, depression, anxiety, and anger.Results. Items relating to the affective, behavioral, and cognitive dimensions of forgiveness were saturated with a single common factor. The short pseudo-forgiveness subscale formed a specific factor that correlated negatively with forgiveness. The EFI-30 results obtained by persons scoring high on the pseudo-forgiveness scale were therefore excluded from the analysis. The questionnaire had high internal consistency (Cronbach’s α>0.9), good criterion validity (high correlations with other forgiveness scales) and good construct validity (positive relationships with well-being and happiness, negative ones with anxiety, depression, and anger). and Ciele. Vedecká psychológia sa posledné roky čo-raz viac zameriava na skúmanie interpersonálneho odpustenia. Enrightov dotazník odpustenia-30 (EFI-30) bol vytvorený s cieľom hodnotenia situačného odpustenia človeku, ktorý nás hlboko a nespravodlivo zranil. Cieľom tejto štúdie je overiť slovenskú verziu EFI-30 na reprezentatívnom súbore slovenskej populácie (z hľadiska pohlavia a veku).Výskumný súbor. Údaje boli zozbierané na reprezentatívnom súbore slovenskej populácie (n == 1209 participantov: 50,4 % žien a 49,6 % mužov) v produktívnom veku od 18 do 65 rokov (M = 41,22, SD = 12,78).Štatistické analýzy. Údaje získané pomocou 30-položkovej škály boli podrobené faktorovej analýze metódou Maximum Likelihood. Reliabilita subškál i celej škály EFI-30 bola overená výpočtom koeficientov vnútornej konzistencie. Kritériová validita bola hodnotená koreláciami so škálou Interpersonálnych motivácií súvisiacich s previnením-18 a subškálou odpustenia druhým z Heartlandského dotazníka odpustenia. Konštruktová validita škály bola hodnotená koreláciami so škálami zameranými na hodnotenie subjektívnej pohody, šťastia, depresie, úzkosti a hnevu.Výsledky. Položky týkajúce sa afektívnej, behaviorálnej a kognitívnej dimenzie odpustenia sú sýtené jedným spoločným faktorom. Krátka subškála pseudoodpustenia tvorí špecifický faktor, ktorý s odpustením koreluje negatívne. Výsledky EFI-30 získané participantmi s vysokým skóre pseudoodpustenia boli preto z analýzy vylúčené. Dotazník má vysokú vnútornú konzistenciu (Cronbachova α > 0,9), dobrú kritériovú validitu (vysoké korelácie s inými škálami na meranie odpustenia) i konštruktovú validitu (pozitívne vzťahy so subjektívnou pohodou a šťastím, negatívne vzťahy s úzkosťou, depresiou a hnevom).