Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi odpustením sebe, tendenciou k vine, tendenciou k hanbe a empatiou u mladých dospelých. Odpustenie sebe je dynamický proces súvisiaci s rôznymi faktormi. Na základe predložených modelov od Hall Fincham (2005) a Rangganadhan Todorov (2010) sa práca zamerala na emocionálne determinanty odpustenia sebe – vinu, hanbu a empatiu. Výskumný súbor tvorilo 153 mladých dospelých vo vekovom rozmedzí 20-30 rokov (M = 22,82; SD = 2,57). Údaje boli získané pomocou Enrightovho dotazníka odpustenia sebe [ESFI – Enright Self-forgiveness Inventory], Dotazníka na zisťovanie dispozičnej viny a hanby [TOSCA-3 - Test of Self-Conscious Affect-3] a dotazníka na meranie empatie [IRI - Interpersonal Reactivity Index]. Výsledky ukázali, že tendencia k hanbe je silnejším negatívnym prediktorom odpustenia sebe v porovnaní s tendenciou k vine. Empatia orientovaná na seba silnejšie negatívne predikuje odpustenie sebe v porovnaní s empatiou orientovanou na ostatných. Naše zistenia ďalej potvrdili pozitívny vzťah medzi vinou a empatiou orientovanou na ostatných, a zároveň pozitívny vzťah medzi hanbou a empatiou orientovanou na seba. Zároveň sa ukázali signifikantné rozdiely medzi mužmi a ženami v premenných vina a hanba, kde ženy dosahovali vyššiu úroveň. and The goal of this paper was to find out relationships between self-forgiveness, guilt-proneness, shame-proneness, and empathy in young adults. Self-forgiveness is a dynamic process associated with various factors. Based on the presented models by Hall Fincham (2005) and Rangganadhan Todorov (2010), the study focused on emotional determinants of self-forgiveness – guilt, shame, and empathy. The research was conducted on 153 young adults ranged in age from 20 to 30 years (M = 22,82; SD = 2,57). The data were obtained by the Enright Self-forgiveness Inventory, the Test of Self-Conscious Affect-3 and the Interpersonal Reactivity Index. The results showed that shame-proneness was a significant negative predictor of self-forgiveness, compared to guilt-proneness. Personal distress empathy was a stronger negative predictor of self-forgiveness, compared to empathic concern. Our findings also confirmed a positive relationship between guilt and empathic concern, and a positive relationship between shame and personal distress. Moreover, there were significant differences between men and women in the variables of guilt and shame, where women reached a higher level.
Napriek tomu, že odpustenie sebe sa ukazuje ako významnejšie súvisiace s fyzickým zdravím jednotlivca, ako aj celkovým well-beingom v porovnaní s odpustením druhému, a dôsledky neodpustenia sebe môžu byť extrémne, odpusteniu sebe je venovaná neporovnateľne menšia teoretická a výskumná pozornosť oproti interpersonálnemu odpustenia.
Cieľom štúdie je kritický prehľad súčasných teoretických a empirických štúdií v tejto oblasti. Štúdia sa zameriava na vymedzenie odpustenia sebe, s ohľadom na jeho hlavné aspekty ako je ľútosť za vykonaný čin, prijatie zodpovednosti a zmena správania do budúcnosti. Štúdia definuje podobnosti a rozdiely odpustenia sebe s interpersonálnym odpustením. Je zdôraznené, že odpustenie sebe je proces vyžadujúci čas a popísané sú jednotlivé kroky procesu odpustenia. Diskutované sú intervenčné štúdie odpustenia sebe, so zameraním na ich výsledky a metodologické nedostatky. V závere je predstavený kritický postoj voči odpusteniu sebe a argumentácia proti jednotlivým kritickým názorom. Načrtnutý je ďalší smer výskumu v oblasti odpustenia sebe. and Despite the evidence that self-forgiveness is more strongly associated with physical health and well-being compared to interpersonal forgiveness, and that the results of self-blaming may be extreme, self-forgiveness has received considerately less attention in theory and research, compared to interpersonal forgiveness. The aim of this study is a critical overview of the current theoretical and empirical studies in this area. The paper focuses on a definition of selfforgiveness with an emphasis of its important aspects such as remorse, responsibility taking, and conciliatory behaviour. The study defines similarities and differences of self-forgiveness and interpersonal forgiveness. It is stressed that self-forgiveness is a process which takes time and the steps of self-forgiveness are described. The intervention studies of self-forgiveness are discussed, with an emphasis on their results and methodological limitations. Finally, a critical attitude toward self-forgiveness and argumentation against these critical views are presented. Future direction of research in self-forgiveness is outlined.