Laboratory studies were conducted to characterise the sorption-desorption behavior of four human pharmaceuticals (carbamazepine, diclofenac, gemfibrozil, and ibuprofen) at three initial concentrations in aqueous solution on one river sediment. The results of the experiments showed that distribution coefficients were either relatively low for diclofenac and ibuprofen or higher for gemfibrozil and carbamazepine. Distribution coefficients (mean Kd values for three initial concentrations), as measured by the batch experiments, were 4.21 ± 0.58 for diclofenac, 4.98 ± 0.29 for ibuprofen, 11.28 ± 1.22 for gemfibrozil, and 44.82 ± 14.89 for carbamazepine. Based on sorption data, migration potential of the pharmaceuticals in surface waters would decrease as follows: diclofenac > ibuprofen > gemfibrozil >> carbamazepine. Only 2.44 ± 1.05%, 3.67 ± 0.35% and 1.79 ± 1.17% of the initially sorbed ibuprofen, gemfibrozil and carbamazepine were desorbed during desorption period of 48 h, respectively. Diclofenac exhibited the highest desorption (15.01 ± 2.59%). Generally, the results indicate that significant amounts of the pharmaceuticals may be eliminated from surface waters via sorption by sediment and that observed low desorption would further limit their migration in surface waters. and Hlavným cieľom štúdie bol výskum sorpcie a desorpcie štyroch humánnych farmaceutík (karbamazepín, diklofenak, gemfibrozil a ibuprofén) pri troch počiatočných koncentráciách vo vodnom roztoku vo vzorke riečneho sedimentu. Výsledky experimentov ukázali, že rozdeľovacie koeficienty boli buď nižšie pre diklofenak a ibuprofén alebo zvýšené v prípade gemfibrozilu a karbamazepínu. Stanovené hodnoty rozdeľovacích koeficientov (priemerné hodnoty Kd pre všetky tri počiatočné koncentrácie) boli 4,21 ± 0,58 pre diklofenak, 4,98 ± 0,29 pre ibuprofén, 11,28 ± 1,22 pre gemfibrozil a 44,82 ± 14,89 pre karbamazepín. Podľa stanovených hodnôt Kd sa bude mobilita skúmaných farmaceutík v povrchových vodách znižovať v poradí: diklofenak > ibuprofén > gemfibrozil >> karbamazepín. Vodou desorbovateľné podiely farmaceutík zo sedimentu boli nízke, pričom len 2,44 ± 1,05%, 3,67 ± 0,35% a 1,79 ± 1,17% z celkového sorbovaného množstva ibuprofénu, gemfibrozilu a karbamazepínu v sedimente sa počas desorpčného experimentu uvoľnilo späť do vody. Diklofenak vykazoval najvyšší rozsah desorpcie zo sedimentu (15,01 ± 2,59%). Všeobecne tieto výsledky naznačujú, že značné množstvá sledovaných farmaceutík môžu byť odstránené z povrchových vôd prostredníctvom sorpcie v sedimente a že pozorovaný nízky rozsah desorpcie bude ešte viac obmedzovať ich mobilitu v povrchových vodách.
Results of cadmium sorption and desorption, as well as distribution coefficients of cadmium in the soils from the Danubian Lowland and from Veľký Ďur (neighbourhood of the nuclear power plant Jaslovske Bohunice) are presented in this study. It was found that Cd adsorption is high in studied soils already after the one-minute lasting Cd-soil contact. The results obtained show that the highest sorption of cadmium is in the loamy-sand soil from Kalinkovo (99.75 %). Zeolite application was the most effective in the loam soil from Macov. Sorption of cadmium in this soil increased by 1.45%. The presence of zeolite in chosen soil samples influenced Cd desorption, too. In loamy-sand soil from Kalinkovo cadmium desorption decreased by 50 % after zeolite application. Sorption experiments with radionuclides (85Sr and 137Cs) were conducted on brown earth from the site Velľký Ďur. The 137Cs sorption is very high in studied soil. Zeolite is more effective in the case of 85Sr. Desorption of radiostrontium decreased by 50% after zeolite application. and V práci sa prezentujú výsledky sorpcie, desorpcie a hodnoty rozdeľovacieho koeficientu kadmia vo vybraných vzorkách pôd Podunajskej nížiny a hnedozeme z lokality Veľký Ďur. Kadmium je silne sorbované sledovanými pôdami už po 1 minúte trvania kontaktu. Najvyššia sorpcia sa pozorovala u hlinito-piesočnatej pôdy z lokality Kalinkovo, kde pomerné adsorbované množstvo S kadmia bolo 99,75 %. Aplikácia zeolitu sa najviac prejavila u hlinitej pôdy z Macova, kde sa pomerné adsorbované množstvo S kadmia zvýšilo o 1,45 %. Zeolit ovplyvnil aj desorpciu naviazaného kadmia v sledovaných pôdnych vzorkách. Najviac kadmia sa desorbovalo z hlinito-piesočnatej pôdy z Kalinkova a aplikácia zeolitu znížila pomerné desorbované množstvo kadmia na menej ako polovicu. Sorpčné experimenty s rádionuklidmi (85Sr a 137Cs) boli vykonané na hnedozemi z lokality Veľký Ďur. 137Cs je už samotnou pôdou sorbované takmer na 100 % a prítomnosť zeolitu už sorpciu prakticky nezvyšuje. Zeolit zvyšuje sorpciu hlavne u rádiostroncia. Desorpcia stroncia po aplikácii zeolitu sa znížila o 50 %.