Vo svojej práci Otázka viny Jaspers načrtol koncept metafyzickej viny, ktorá zakladá všetky ostatné pojmy viny. Vina je jedným z ľudských existenciálov. Metafyzická vina sa vynorila u človeka v hraničnej situácii, v ktorej bol svedkom vraždenia, na ktorom sa síce nepodieľal a ktorému nemohol zabrániť, ale ako pozostalý sa hanbí za to, že prenasledovanému neprejavil solidaritu. Obdobné východisko môžeme nájsť v Levinasovej etike zodpovednosti, podľa ktorej sú na človeka kladené ešte väčšie nároky. Vedomie viny Levinas nechápe ako následok rozhodnutia nejako konať, alebo sa konania zdržať. Zlé svedomie je už súčasťou nekonečnej a nevypočítateľnej zodpovednosti za druhého. Nemôžem zostať ľahostajným voči utrpeniu smrteľnej bytosti. Štúdia upozorňuje na spojitosť nepodmienenej viny a zodpovednosti v etickom myslení Jaspersa a Levinasa, pričom ich spoločný rys nachádza práve v odmietnutí sebaospravedlňovania., In Die Schuldfrage (The Question of German Guilt), Jaspers sketches out a concept of metaphysical guilt that is fundamental to every other concept of guilt. Guilt is one of the constituents of human existence. Metaphysical guilt had emerged in such a limit situation when one was a witness to murder but was unable to help the victim. The survivor must live with inner shame because of a missing manifestation of solidarity for the affected person. We could find a similar approach developed in Levinas’ ethics of responsibility that seems even more demanding. Levinas suggests the reader comprehend the conscience of guilt not primarily as a result of the freedom to act or to refrain from acting. Culpability is already part of an infinite and incalculable responsibility for the other. One cannot stay indifferent to the suffering of the mortal being. The paper points out the role of unconditional culpability and responsibility in Jaspers’ and Levinas’ thinking and shows a refusal of self-justification as its intersection., and Jaspers dans son ouvrage Die Schuldfrage (La culpabilité allemande) a esquissé le concept de la culpabilité métaphysique fondant toutes les autres notions de la culpabilité. La culpabilité est l’une des structures existentielles. La culpabilité métaphysique a surgi chez l‘homme se trouvant dans une situation délicate de témoin d’un meurtre auquel il ne participait pas, qu’il ne pouvait pas empêcher, et qui éprouve ensuite la honte de n’avoir pas manifesté la solidarité avec celui qui était poursuivi. On peut trouver le même point de départ chez Levinas dans son éthique de la responsabilité confrontant l’individu avec des exigences plus grandes encore. Levinas ne considère pas la conscience de la culpabilité en tant que la conséquence de la décision humaine de se comporter d’une façon ou de l’autre ou, à la rigueur de s’en abstenir. La mauvaise foi fait partie de la responsabilité infinie et incalculable de l’autrui. On ne peut pas rester impassible envers la souffrance d’un être mortel. Notre article veut attirer l’attention au lien entre la culpabilité inconditionnelle et la responsabilité présent dans la pensé éthique de Jaspers aussi bien que dans celle de Levinas. Les deux pensées manifestent en plus un trait commun, à savoir le refus de la déculpabilisation de soi.
Veda a technológie idú neuveriteľnou rýchlosťou dopredu. Napriek tomu má zdravotnícky systém veľa nedostatkov a medicínske chyby sa stávajú neustále. V posledných rokoch sa pozornosť upriamuje na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti. Podľa štatistík z národných štúdií v rôznych európskych krajinách, 8 – 10 % chýb je spôsobené ľudským faktorom. V tomto texte som prebrala najzákladnejšie koncepty individuálnej a kolektívnej zodpovednosti a poukazujem na to, že v zdravotníckom systéme sú jednotlivci častokrát súčasťou tímov a nie je možné jednoznačne určiť individuálnu zodpovednosť. Napriek tomu prevladajúca kultúra viny smeruje k sankciovaniu jednotlivca. Domnievam sa, že aktuálnosť témy na Slovensku aj v Českej republike je posilnená zvyšujúcim sa počtom prípadov pochybení, ktoré sú rozoberané v médiách. Preto poukazujem aj na možný dopad médií a kultúry viny na zdravotníckeho profesionála, ktorý pochybí, a zároveň dochádzam k záveru, že obviňovanie jednotlivca nerobí systém bezpečnejším. Naše zameranie by skôr malo smerovať na preukázanie, že jednotlivec môže byť neopatrný. Ale ak sa už stane chyba, apelovať by sme mali na zlepšenie systému a prevenciu pred rovnakými chybami. Iba takto dokážeme premeniť kultúru viny na kultúru bezpečnosti a zlepšiť zdravotnú starostlivosť. and The science and technology are evolving incredibly fast. Despite that, the healthcare system has a lot of insufficiencies and medical failures happen consistently. In recent years the focus has been on increasing the quality of healthcare. According to statistics from national studies from different European countries, 8 to 10 % of mistakes are being caused by the human factor. In this text I discuss the most fundamental concepts of individual and collective guilt and point out that in healthcare system are individuals often part of a team and it is not possible to determine unambiguously the individual responsibility. In spite of this the dominant culture of guilt tends to penalize the individual. In my opinion, the urgency of this topic in Slovakia and The Czech Republic is emphasized by the increasing number of cases of failure which are being discussed in the media. Therefore I point out even possible impact of media and the guilt culture on the medical professional who fail and simultaneously I conclude that blaming the individual does not make the system safer. Our focus should rather be centred on showing that an individual can be incautious. However when the mistake happens we should appeal to improving the system and a prevention of this type of mistakes. Only this way we can change the culture of guilt to a culture of safety and improve the healthcare.