The formation of economic yield and fruit quality of Roxburgh rose (Rosa roxburghii Tratt.) depends essentially on its source-sink interaction. Thus, a pruning experiment was conducted to assess the effects of source-sink regulation on photosynthetic physiology and fruit yield of Roxburgh rose, which was of great significance to production. Cutting off vegetative branches reduced physiological fruit loss and malformed fruits but increased single fruit quality and yield. Results revealed that the stomatal characteristics, the composition of mesophyll tissue, and photosynthesis of leaves on reproductive branches were significantly affected by the ratio of the vegetative and reproductive shoots. Our data indicated that the source-sink ratio could reflect the balance between vegetative growth and reproductive growth of the tree during the whole fruit period. Fruit tree pruning had guiding significance for improving the fruit yield of Roxburgh rose.
Astronomia nova is a book, published in 1609, which contains the results of the astronomer Johannes Kepler. The author used precise celestial measurements of Mars carried out by Tycho Brahe and calculated various models for approximation of the orbit of Mars. This article concentrates on two unsatisfactory hypothetical models for the orbit, which preceded the correct elliptical model. The first was the vicarious hypothesis, which predicted precise longitudes well within observational accuracy, but with inaccurate distances to the Sun. Secondly, Kepler proposed the oval hypothesis, which led to errors at the octants., Vladimír Štefl., and Obsahuje bibliografické odkazy
Článok má prehĺadový charakter. Opisuje fyzikálne podmienky vzniku prvních ĺahkých prvkov krátko po Big Bangu, proces vzniku atómových jadier po železo v prvých hviezdach a predpokládaný vznik najťažších atómových jadier pri výbuchu supernov. V druhej části sú opísané minulé aj súčasné pokusy o objavenie primordiálnych superťažkých prvkov v zemskej kôre a vo vzorkách mimozemského pôvodu. Tretia časť je venovaná laboratórnej syntéze jadier prvkov ťažších ako urán až po superťažké jadrá. V závere sú zhrnuté najvýznamnejšie fyzikálne poznatky, ktoré boli získané viac ako 50-ročným skúmaním pôvodu prvkov a hornej hranice stability atómových jadier. Táto oblasť fyziky patrila vždy k prioritným oblastiam vedeckého bádania a aj dnes patrí do výskumného programu popredných jadrovo-fyzikálnych laboratórií., Štefan Šáro., and Obsahuje seznam literatury