Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi osobnosťou typu D a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Z teoretických východísk vyplýva, že osobnosť typu D je možné považovať za rizikovú z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia, vzhľadom na negatívnu afektivitu a problémy v sociálnych interakciách typické pre tento typ osobnosti.
Výskumný súbor zahŕňal 97 vysokoškolských študentov a študentiek psychológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (95,9 % žien; priemerný vek 20,2±1,49). Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník NS 14 (Type D Personality Subscale) pre zistenie osobnosti typu D a dotazník SBI (School Burnout Inventory) na meranie syndrómu vyhorenia v škole. Výsledky boli štatisticky spracované za pomoci lineárneho regresného modelu a Studentovho t- testu. Subškála Negatívna afektivita dotazníka NS 14významne predikovala úroveň syndrómu vyhorenia vo výskumnom súbore (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), avšak subškála Sociálna inhibícia nebola preukázaná ako významný prediktor vyhorenia. Celková vysvetlená variancia v lineárnom regresnom modeli bola 26,9 %. Študenti, ktorí boli identifikovaní ako osobnosť typu D, skórovali výrazne vyššie v syndróme vyhorenia v porovnaní so študentmi bez charakteristík osobnosti typu D (t = -2,58; p<0,01). Výsledky štúdie ukazujú, že u jedincov s vysokým skóre v škále osobnosti typu D sú prítomné tiež zvýšené hladiny syndrómu vyhorenia. Osobnosť typu D sa vyznačuje použitím maladaptívnych stratégií zvládania v stresových situáciách, preto by mali byť do programov prevencie syndrómu vyhorenia zahrnuté špecializované intervenčné postupy zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností, a to najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom rozvoja vyhorenia. and Aim of this study was to examine the association between Type D personality and burnout syndrome among students of healthcare professions. In this context, Type D personality is considered as negative factor with regard to burnout syndrome due to negative affectivity and problematic social interactions typical for this type of personality.
The research sample included 97 university students of psychology, nursing and midwifery (95.9 % females; age 20.2±1.49). Type D Personality Subscale (NS 14), and School Burnout Inventory (SBI) were used. Linear regression models and Student’s t-test were employed as statistical methods.
Negative affectivity subscale of Type D questionnaire significantly predicted the burnout syndrome in our sample (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), however, social inhibition subscale was not found to be significant burnout predictor. Total explained variance in the linear regression model was 26.9 %. Students who were identified as Type D personality scored significantly higher in burnout syndrome questionnaire (t= -2.58 p<0,01).
A study results indicate that individuals with the Type D personality are at elevated risk for burnout syndrome. Type D personality is characterized by using maladaptive coping strategies in stress situations, thus specialized intervention programs targeted on increasing the social skills including positive coping strategies should be included in burnout prevention programs, especially for those who are at higher risk of burnout development.
Pomáhajúce profesie sú vo zvýšenej miere vystavené riziku syndrómu vyhorenia, ktorý má negatívny dopad nielen na pracovnú oblasť, ale aj na celkovú kvalitu života. V tejto štúdii sme u študentov pomáhajúcich profesií skúmali vplyv sociálno-psychologického výcviku na úroveň syndrómu vyhorenia a takisto na úroveň osobnostných faktorov, ktoré sa vo vzťahu k vyhoreniu považujú za protektívne (sebaúcta, zmysel pre integritu).
V štúdii bol využitý kvázi experimentálny pre- test post- test výskumný dizajn, výskumu sa zúčastnilo 111 VŠ študentov psychológie a ošetrovateľstva rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny (priemerný vek 20,7; ±2,8; 86,1 % žien). Experimentálna skupina sa zúčastnila sociálno-psychologického tréningu v trvaní 6 mesiacov. Ako meracie nástroje boli použité štandardizované dotazníky SBI (School Burnout Inventory) pre hodnotenie úrovne vyhorenia, dotazník SOC (Sense of Coherence) merajúci zmysel pre integritu, a Rosenbergova škála sebaúcty (Rosenberg Self Esteem Scale). Na štatistické spracovanie sa aplikovala lineárna regresia a analýza rozptylu.
Výsledky ukázali, že sociálno-psychologický tréning mal pozitívny vplyv tak na úroveň vyhorenia, ako aj na úroveň osobnostných prediktorov syndrómu vyhorenia. Po absolvovaní tréningu sa úroveň vyhorenia v experimentálnej skupine významne znížila (95 % konfidenčný interval: 0,93, 9,25), zatiaľ čo v kontrolnej skupine nebola zaznamenaná zmena. Naopak zmysel pre integritu sa vo výskumnej skupine zvýšil (95 % konfidenčný interval: -9,11, -2,64). V prípade úrovne sebaúcty nebola zaznamenaná zmena ani vo výskumnej, ani v kontrolnej skupine.
Sociálno-psychologický výcvik sa ukázal ako účinná podporná metóda pozitívne ovplyvňujúca syndróm vyhorenia u študentov. Keďže mechanizmy zvládania záťaže využívané počas štúdia súvisia s copingovými stratégiami neskôr uplatňovanými v profesionálnej praxi, možno považovať túto metódu aj za účinný podporný nástroj prevencie vyhorenia pracovníkov pomáhajúcich profesií. and Helping professions are at a higher risk of burnout which has a negative impact not only on their professional performance but also on the overall quality of their life. In this research study we examined the effect of psychosocial training on the level of the burnout syndrome and the levels of personality factors that are supposed to have a protective function with regard to burnout (self-esteem, sense of coherence) in students of helping professions.
A quasi-experimental pre-test post-test design was used in this study. A total of 111 university students divided into an experimental and a control group were included in the research (age 20.7, ±2.8; 86.1 % females). The experimental group participated in a six-month psychosocial training program. Standardized questionnaires were used as measuring instruments, SBI (School Burnout Inventory) to assess the level of burnout, SOC questionnaire (Sense of Coherence) for measuring the sense of integrity and Rosenberg selfesteem scale. Linear regression and analysis of variance were applied to the statistical analysis of data. The results show that psychosocial training had a positive impact on the level of burnout, as well as on personality predictors of burnout. After completing the training, the level of burnout in the experimental group decreased significantly (95 % confidence interval: 0.93, 9.25), while in the control group no significant change was observed. On the other hand, sense of coherence in the research group has increased (95 % confidence interval: -9.11, 2.64). No significant changes were found in the self-esteem levels in either group.
Psychosocial training proved to be an effective supportive method positively influencing burnout in students of helping professions. Since coping strategies used during the study tend to be associated significantly with the strategies applied later in professional practice, this method can be considered to be an effective supportive tool in the prevention of burnout in helping professions.