Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi osobnosťou typu D a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Z teoretických východísk vyplýva, že osobnosť typu D je možné považovať za rizikovú z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia, vzhľadom na negatívnu afektivitu a problémy v sociálnych interakciách typické pre tento typ osobnosti.
Výskumný súbor zahŕňal 97 vysokoškolských študentov a študentiek psychológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (95,9 % žien; priemerný vek 20,2±1,49). Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník NS 14 (Type D Personality Subscale) pre zistenie osobnosti typu D a dotazník SBI (School Burnout Inventory) na meranie syndrómu vyhorenia v škole. Výsledky boli štatisticky spracované za pomoci lineárneho regresného modelu a Studentovho t- testu. Subškála Negatívna afektivita dotazníka NS 14významne predikovala úroveň syndrómu vyhorenia vo výskumnom súbore (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), avšak subškála Sociálna inhibícia nebola preukázaná ako významný prediktor vyhorenia. Celková vysvetlená variancia v lineárnom regresnom modeli bola 26,9 %. Študenti, ktorí boli identifikovaní ako osobnosť typu D, skórovali výrazne vyššie v syndróme vyhorenia v porovnaní so študentmi bez charakteristík osobnosti typu D (t = -2,58; p<0,01). Výsledky štúdie ukazujú, že u jedincov s vysokým skóre v škále osobnosti typu D sú prítomné tiež zvýšené hladiny syndrómu vyhorenia. Osobnosť typu D sa vyznačuje použitím maladaptívnych stratégií zvládania v stresových situáciách, preto by mali byť do programov prevencie syndrómu vyhorenia zahrnuté špecializované intervenčné postupy zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností, a to najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom rozvoja vyhorenia. and Aim of this study was to examine the association between Type D personality and burnout syndrome among students of healthcare professions. In this context, Type D personality is considered as negative factor with regard to burnout syndrome due to negative affectivity and problematic social interactions typical for this type of personality.
The research sample included 97 university students of psychology, nursing and midwifery (95.9 % females; age 20.2±1.49). Type D Personality Subscale (NS 14), and School Burnout Inventory (SBI) were used. Linear regression models and Student’s t-test were employed as statistical methods.
Negative affectivity subscale of Type D questionnaire significantly predicted the burnout syndrome in our sample (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), however, social inhibition subscale was not found to be significant burnout predictor. Total explained variance in the linear regression model was 26.9 %. Students who were identified as Type D personality scored significantly higher in burnout syndrome questionnaire (t= -2.58 p<0,01).
A study results indicate that individuals with the Type D personality are at elevated risk for burnout syndrome. Type D personality is characterized by using maladaptive coping strategies in stress situations, thus specialized intervention programs targeted on increasing the social skills including positive coping strategies should be included in burnout prevention programs, especially for those who are at higher risk of burnout development.
Cieľ. Osobnosť typu D je spojená tendencia k negatívnej afektivite (NA) a sociálnej inhibícii (SI). Cieľom štúdie bolo zistiť psychometrické kvality slovenskej verzie škály osobnosti typu D (DS14). Súbor a metódy. Štúdia zahrňuje 390 slovenských univerzitných študentov. Všetci vyplnili slovenské verzie DS14 a päťfaktorového inventáru NEO-FFI. Hypotéza. Autori predpokladali, že validita a reliabilita DS14 je porovnateľná s inými európskymi krajinami a že pozícia typu D v päťfaktorovom modeli je v dimenziách Neuroticizmus a Extraverzia (reverzne). Štatistické analýzy. Analýza hlavných komponentov s varimax rotáciou, scree plot, konfirmatórna faktorová analýza, Cronbachovo α, priemerná medzipoložková korelácia, Studentov t-test pre nezávislé výbery, Pearsonova korelácia a kroková regresná analýza. Výsledky. Dvojfaktorová štruktúra a validita DS14 bola podporená. Subškály DS14 sú vnútorne konzistentné (Cronbachovo α = 0,89/0,86; priemerná medzipoložková korelácia = 0,53/0,47). Prevalencia osobnosti typu D je 33,1 %. Typ D najlepšie opisují dimenzie Neuroticizmus a Extraverzia (reverzne). Záver. Predbežné výsledky poukazujú na to, že slovenská verzia DS14 je validný a reliabilný nástroj. Na testovanie užitočnosti škály u rôznych pacientov sú potrebné ďalšie štúdie. Obmedzenia štúdie. Psychometrické kvality DS14 boli skúmané v populácii študentov a výsledky nie sú zovšeobecniteľné na pacientov so somatickými alebo duševnými chorobami. Testretestová reliabilita nebola zisťovaná, takže dáta pre časovú stabilitu chýbajú., Objectives. Type D personality is the joint tendency toward negative affectivity (NA) and social inhibition (SI). The purpose of the current study is to examine the psychometric properties of the Slovak version of Type D personality scale (DS14). Sample and setting. The study included 390 university students from Slovakia. They all filled out the Slovak versions of DS14 and of Fivefactor model inventory NEO-FFI. Hypothesis. It was assumed that validity and reliability of the DS14 is comparable to other European countries and the position of Type D in the Five-factor model is in the Neuroticism and the Extraversion (reversed) dimensions. Statistical analysis. Principal component analysis with varimax rotation, scree plot, confirmatory factor analysis, Cronbach`s α, mean interitem correlation, Student`s t test for independent samples, Pearson`s correlations and stepwise regression analysis were used. Results. The two-factor structure and the validity of the DS14 were confirmed. The DS14 subscales were internally consistent (Cronbach`s α=0,89/0,86; mean inter-item correlation =0,53/0,47). The prevalence of Type D personality was 33,1%. Type D can be best described in the Neuroticism and the Extraversion (reversed) dimensions. Conclusion. Preliminary evidence suggests that the Slovak DS14 is a valid and reliable measure. Future studies are warranted to test the utility of the scale in various patient samples. Study limitations. The psychometric properties of DS14 were examined in the student population and results are not generalizable to patients with somatic or mental diseases. Test-retest reliability was not examined, so the data for the temporal stability is missing., and Róbert Ďurka, Willibald Ruch.