Optimization methods are used to estimate parameters required for routing floods through open compound channels. Besides initial and boundary flow conditions, data required especially include, crosssectional area (A) of flow and conveyance (K) as functions of flow depth (y) for a representative crosssection of the study reach. Thus, instead of optimizing upon channel's geometric and hydraulic parameters, optimization is performed upon non-physical parameters in assumed A(y) and K(y) relationships. The optimization method selected for this application is the Nelder and Mead Simplex Algorithm. The objective function is expressed in terms of the relative differences between observed and simulated stages and discharges, which are evaluated based on the complete numerical solution of St Venant equations. This approach to formulating the optimization problem was applied to unsteady flow data sets for an experimental reach of the River Main in Northern Ireland. Based on statistical analysis, simulated and observed stages were found to be in good agreement. and Parametre potrebné pre kvantifikáciu transformácie povodňových vĺn v otvorených, zložených kanáloch, boli určené optimalizačnou metódou. Okrem počiatočných a okrajových podmienok sú potrebné ďalšie údaje, vrátane plochy priečneho rezu prúdom (A), ako aj vodivosť časti toku (K) ako funkcie hĺbky (y) pre reprezentatívny priečny rez. Namiesto optimalizácie geometrických a hydraulických parametrov kanála, optimalizácia sa vykonala pre nefyzické parametre, predpokladajúc závislosti A(y) a K(y). Vybranou metódou optimalizácie je Nelderov a Meadov Simplex Algoritmus. Funkcia je vyjadrená pomocou relatívnych rozdielov medzi pozorovanými a simulovanými vodnými stavmi a prietokmi, ktoré boli vyčíslené numerickým riešením rovníc St. Venanta. Tento spôsob formulácie optimalizačného problému bol aplikovaný na údaje pre neustálené prúdenie v experimentálnom priamom úseku rieky Main (River Main) v Severnom Írsku. Štatistickou analýzou bolo zistené, že simulované a merané vodné stavy boli veľmi blízke.
The impact of lateral momentum transfer (LMT) on channel conveyance is examined through applications of a new mathematical model for routing unsteady flows in compound channels. The model accounts for LMT through three parameters that relate: (i) 'actual' to 'isolated' sub-section discharge, (ii) main channel to flood plain lengths between stations, and (iii) flood plain to main channel depths. The model was applied to route a series of flood events in a hypothetical compound channel consisting of a deep smooth main channel between two wide and rough flood plain zones. The routing exercise was repeated with and without LMT in the analysis. Three empirical methods to account for LMT were investigated by comparing their corresponding simulated stage and discharge hydrographs. In general, LMT was found to have little impact on simulated stage hydrographs, however, for the case of small flood plain flows, LMT was responsible for some attenuation in the discharge hydrographs. and Príspevok skúma vplyv priečnej zložky hybnosti na prúdenie použitím nového matematického modelu neustáleného pohybu v zložených otvorených kanáloch. Použitý model zohľadňuje efekt priečnej hybnosti prostredníctvom troch parametrov, daných pomerom: (i) aktuálneho a ''oddeleného'' prietoku v danom úseku koryta, (ii) dĺžkou inundácie a dĺžkou úseku a (iii) plochy inundácie a plochy hlavného koryta v úseku. Model bol aplikovaný na výpočet niekoľkých povodňových udalostí v hypotetickom zloženom kanále s hladkým hlavným (hlbokým) korytom s obojstrannou drsnou inundáciou. Výpočty sa realizovali s akceptovaním a s vynechaním efektu priečnej hybnosti. Pri tom boli skúmané tri empirické metódy výpočtu priečnej hybnosti porovnávaním výsledkov na prietokových a hladinových hydrografoch. Výsledky preukázali, že účinok priečnej hybnosti sa ukázal len pri prietokoch, pri čom ich vplyv na priebeh hladín bol nevýznamný. Okrem toho výpočty pre korytá s malou inundáciou ukázali, že priečna hybnosť spôsobuje zoslabenie prietokov.