a1_Štúdia informuje o výsledkoch slovenskej adaptácie Testu životnej orientácie LOT-R. V jej rámci bola overovaná faktorová štruktúra nástroja a zisťované informácie týkajúce sa jeho reliability a validity. Údaje získané od 226 stredoškolákov (119 chlapcov, 107 dievčat) vo vekovom rozpätí 16-19 rokov boli s pomocou balíka IBM Amos podrobené dvom konfirmatórnym faktorovým analýzam testujúcim plauzibilitu jednofaktorového a dvojfaktorového modelu štruktúry LOT-R. Výsledky preukázali, že formálne spĺňali oba modely v uspokojivej miere kritériá pre ich prijatie ako vzájomne si konkurujúce reprezentácie faktorovej štruktúry nástroja. Napriek tomu, že dvojfaktorové riešenie reprodukovalo pôvodné údaje s vyššou mierou presnosti, možno ho pre vysokú koreláciu medzi oboma faktormi a sémantickú homogénnosť položiek považovať zrejme skôr za artefakt zodpovedajúci existencii raz pozitívne, inokedy negatívne artikulovaných položiek, než reflektovanie kvalitatívne dištinktívnych dimenzií. Výsledky tak okrem iného demonštrujú potrebu zohľadňovať v obdobných analýzach nielen úzko ohraničené štatisticko-matematické hľadiská, ale prinajmenej v rovnakej miere aj logické a sémantické kritériá. V druhej časti príspevku sú prezentované výsledky overovania reliability a validity získané z údajov 54 vysokoškolských študentov. Dosiahnuté test-retestové korelácie naznačujú na vysokú stabilitu výsledkov v čase (rtt = 0,77 po troch týždňoch, rtt = 0,76 po dvoch mesiacoch a rtt = 0,68 po troch mesiacoch od prvého merania). Akceptovateľná bola i zistená vnútorná konzistentnosť testu (alfa koeficient = 0,73)., a2_Napokon, výsledky korelácií medzi LOT-R a štyrmi inými vybranými metodikami ziťujúcimi mieru subjektívnej pohody, sebahodnotenia, nádeje a úzkostlivosti priniesli podporu pre závery o konvergentnej a diskriminačnej validite LOT-R ako nástroja identifikujúceho dispozičný optimizmus., Paper brings information about Slovak adaptation of Life Orientation Test (LOT-R). In this framework, both, factor structure of instrument and reliability and validity of LOT-R were examined. The data obtained from 226 high school students (119 boys, 107 girls) in the age range 16-19 years were put through two confirmatory factor analyses in order to test plausibility of one-factor versus two-factor model for LOT-R factor structure. Results showed that both models fulfill acceptably criteria for their confirmation as concurring factor representations of LOT-R structure. Although the two-factor model reproduced original data with a higher accuracy, this solution should be considered rather as an artifact of differently articulated items (positively and negatively) but holding semantics of the same quality. Very high correlation between both factors which was found in confirmatory analysis supports this issue, too. In second part of paper, results of reliability and validity examinations (based on the data received from the sample of 54 university students) are reported. Test- retest correlations show that LOT-R results are sufficiently stabile over time (rtt = 0.77 for three weeks span, rtt = 0.76 for two months span and rtt = 0.68 for three monhts span). Also internal consistency of the test was acceptable (Alpha coefficient = 0.73). Finally, correlations between LOT-R and four other instruments measuring subjective well-being, self-esteem, hope and anxiosity have offered support for convergent and discriminatory validity of the LOT-R as an instrument measuring dispositional optimism., and Miroslava Kövérová, Ján Ferjenčík.
a1_Cieľom príspevku je informovať o procese a vybraných výsledkoch slovenskej adaptácie testovej batérie D-KEFS. Základnú štandardizačnú vzorku tvorilo 250 detí s priemerným vekom 9,7 roka, navštevujúcich štvrté ročníky bežných tried východoslovenských základných škôl. Pre zistenie doplnkových informácií týkajúcich sa reliability a validity vybraných testov D-KEFS boli použité ďalšie dva súbory detí (n = 200) vo vekovom rozpätí 10–15 rokov. Okrem testov D-KEFS boli vo validizačných štúdiách použité subtesty Woodcock – Johnsonovej batérie, vybrané subtesty WISC III, Porteusové bludiská a ukazovatele školského prospechu., a2_ Výsledky štandardizácie ukázali, že prakticky všetky primárne ukazovatele D-KEFS mali zošikmené distribúcie. Tieto ukazovatele tak pravdepodobne jemnejšie rozlišujú medzi deťmi s nízkymi výkonmi, než medzi deťmi s priemernými alebo nadpriemernými výkonmi. Zároveň sa ukázalo, že slovenské normy sú v porovnaní s normami pre americké deti mierne prísnejšie. Orientačné štúdie reliability a validity testov D-KEFS naznačujú vhodnosť použitia testovej batérie v diagnostickej, b1_The objective of the paper is to inform about the process and some results obtained in Slovak adaptation of Delis-Kaplan Executive Functions System. Basal standardization sample consisted of 250 children attending fourth year of elementary school with mean age 9,7 yrs. To get additional information regarding reliability and validity of D-KEFS selected tests, another two samples were studied (n = 200) with age ranging 10 – 15 years. For validation study – besides D-KEFS – Woodcock-Johnson test battery, some subtests selected from WISC-III, Porteus labyrinths and indicators of school achievement were used, too., b2_Results showed that distributions of raw score in almost all D-KEFS indicators were significantly skewed which implies that these indicators discriminate probably better in children with low achievements than those with average and high achievements. Norms obtained for Slovak children are, comparing to American, slightly harder because of generally higher achievements in Slovak children. Reliability and validity of Slovak D-KEFS adaptation suggest usability of these tests in psychological assessment in clinical and consulting praxis., Ján Ferjenčík, Monika Bobáková, Iveta Kovalčíková, Ivan Ropovik, Miriam Slavkovská., and Obsahuje seznam literatury