V súčasnosti možno identifikovať tri odlišné prístupy ku konceptualizácii kvality života (Dijkers, 2005): kvalita života ako subjektívna pohoda (subjective well-being), kvalita života ako úspech (achievement) a kvalita života ako úžitok (utility). V príspevku je stotožňovanie kvality života a subjektívnej pohody považované z hľadiska ďalšieho výskumu za obmedzujúce a v intenciách konceptualizácie kvality života ako úspechu - toho, čo osoba má, čo dosiahla a dosahuje, bol navrhnutý multidimenzionálny model významných oblastí kvality života. Šesť teoreticky postulovaných oblastí kvality života - psychická, fyzická, sociálna, environmentálna, kognitívna a spirituálna - bolo operacionalizovaných pomocou 36 položiek dotazníka, na ktoré skúmané osoby reagovali simultánne dvoma spôsobmi: hodnotili jednotlivé oblasti pomocou odpoveďovej stupnice dobrý - zlý (kvalita) a spokojný - nespokojný (spokojnosť). Na súbore 93 adolescentov boli pomocou faktorovej analýzy namiesto šiestich teoreticky postulovaných významných oblastí kvality života identifikované tri: psychicko-sociálna, kognitívno- spirituálna a environmentálna oblasť. Reakcie na identické položky sa v prípade 7 zo 14 položiek, ktoré tvorili tri extrahované faktory, štatisticky významne líšili: hodnotenie pomocou stupnice dobrý - zlý a hodnotenie pomocou stupnice spokojný - nespokojný produkovalo v prípade 50 % položiek odpovede so štatisticky významne odlišnou varianciou. V ďalšom výskume je zámerom overiť faktorovú štruktúru na iných súboroch a overiť predpokladanú vhodnosť hodnotenia na stupnici kvalita pred stupnicou spokojnosť., At present there can be identified three different approaches to the conceptualization of QoL (Dijkers, 2005): quality of life as subjective well-being, quality of life as achievement, and quality of life as utility. In light of further research, the paper considers the identification of quality of life with subjective well-being as restrictive, and proposes a multidimensional model of significant areas of quality of life which falls within its conceptualization as achievement, i.e. as what a person has already achieved or has been achieving. Six theoretically postulated areas of quality of life, viz. psychological, physical, social, environmental, cognitive and spiritual, are operationalized through 36 items to which respondents offered simultaneous two types of responses whereby they assessed individual areas using the ’good-bad’ (quality) and ’satisfied - dissatisfied’ (satisfaction) response scales respectively. On the sample of 93 adolescents, and with the use of factor analysis, three areas, instead of six, of theoretically postulated significant areas of quality of life were identified, viz. psycho-social, cognitive-spiritual and environmental. Reactions to identical items, in the case of 7 out of 14 items, which represented three extracted factors, differed significantly: the assessment using the ’good-bad’ scale and that using the ’satisfied - dissatisfied’ scale produces in the case of 50% of items responses with statistically significant difference in variation. Our ensuing research will attempt to verify the factor structure on other items and the assumption that the assessment using the quality scale is more appropriate than that using the satisfaction scale., and Jozef Džuka.
a1_Ciele štúdie. Na rozdiel od tradičného merania kvality života pomocou dotazníka, pri ktorom sú oblasti života vopred definované v podobe položiek, v prípade individualizovaného merania kvality života opytované osoby samé produkujú to, čo je pre ich život dôležité. Cieľom tejto štúdie bolo overiť, v akej miere považujú skúmané osoby vo veku adolescencie za dôležité iné aspekty života, ktoré nepokrýva tradičný dotazníkový nástroj. Súbor a postup výskumu. Na otázku individualizovaného nástroja (GPGI) vyprodukovalo 86 opytovaných osôb vo veku adolescencie 419 rôznych vyjadrení, ktoré predstavovali subjektívne dôležité oblasti života. Výpovede boli analyzované s využitím obsahovej analýzy troma rôznymi spôsobmi. Výsledky štúdie. 1) Opytované osoby priraďovali päť nimi uvedených dôležitých oblastí života do štyroch kategórií, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života WHOQOLBREF (fyzická oblasť, psychická oblasť, sociálne vzťahy a prostredie). Piatou možnosťou bola kategória „iné“, ktorú mohli opytované osoby použiť vtedy, ak oblasť, ktorú považovali za subjektívne významnú, nemohli zaradiť k štyrom vopred definovaným oblastiam. Identifikovaný výskyt kategórie iné predstavoval 16 výpovedí (3,8 %). 2) Opytovanie rovnakým spôsobom bolo po 2 týždňoch u tých istých osôb zopakované., a2_Výskyt kategórie „iné“ bol 8 výpovedí (1,9 %). 3) Tretí spôsob obsahovej analýzy predstavovala expertmi realizovaná kategorizácia individuálne uvádzaných dôležitých oblastí života bez vopred definovaných kategórií. Traja experti nezávisle na sebe vo výpovediach identifikovali štyri oblasti, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života, pričom 36 výpovedí zo 419 nezaradili k týmto štyrom oblastiam a 24 z nich priradili k novej oblasti, ktorú nezávisle na sebe nazvali spirituálna oblasť. V závere sú formulované odporúčania ohľadom možnosti využitia individualizovaného a tradičného merania kvality života., b1_Objectives. In contrast to the traditional measurement of quality of life by a questionnaire when the domains of life are defined in advance in the items, in individualized measurement of quality of life the inquired persons produce what is important for their lives. The goal of this study was to verify to which measure the inquired persons in the adolescent age consider different aspects of life to be important, which are not covered by the traditional questionnaire. Sample and setting. Answering the question of individualized instrument (GPGI), 86 inquired persons in the adolescent age produced 419 different statements that represented the subjectively important domains of life. The statements were analyzed by use of content analysis in three different ways.. Results. 1) The inquired persons assigned five important domains of life mentioned by them to four categories assessed by the traditional questionnaire of quality WHOQOL-BREF (physical domain, mental domain, social relations, and environment). The fifth option was the category „other“ that could be used by the inquired persons when the domain, which they considered to be subjectively important, could not be categorized to four in advance defined domains. The identified occurrence of this category presented 16 statements (3.8%). 2) The questioning the same persons in the same way was repeated after two weeks., b2_The occurrence of „other“ category was 8 statements (1.9%). 3) The third way of content analysis was represented by the categorization of individually mentioned important domains of life without in advance defined categories made by experts. Three experts independently identified four domains in statements assessed by the traditional questionnaire of quality of life. 36 statements of 419 were not classified to these four domains and 24 of them were assigned to the new domain that was entitled independently as the spiritual domain. In the conclusion, the recommendations regarding the possibility of use the individualized and traditional measurement of quality of life are formulated., Josef Džuka., and Obsahuje seznam literatury
Zisťovanie kvality života pomocou tradičných kvantitatívnych nástrojov spočíva v predložení zoznamu položiek a vychádza sa z predpokladu, že pokrývajú väčšinu dôležitých aspektov kvality života všetkých osôb a zároveň, že položky majú pre každú osobu rovnakú dôležitosť. Individualizované nástroje naopak predpokladajú, že rôzne aspekty života majú pre rôzne osoby odlišnú dôležitosť a zahŕňajú iba oblasti, ktoré sú pre kvalitu života osoby subjektívne významné. V príspevku sú analyzované psychometrické vlastnosti reprezentantov obidvoch prístupov: dotazník WHOQOL-BREF a GPGI boli porovnávané z hľadiska reliability a validity na vzorke 86 adolescentiek. Na základe získaných výsledkov možno konštatovať: a) povaha celkového skóre individualizovaného nástroja (GPGI) nedovoľuje hodnotiť jeho reliabilitu prostredníctvom koeficienta konzistencie, testretestová reliabilita je rovnaká ako v prípade tradičného nástroja, b) stredne vysoké korelácie GPGI so škálami WHOQOL-BREF poukazujú na to, že obidva nástroje nemerajú identické aspekty kvality života, c) korelácie individualizovaného nástroja s jednopoložkovými škálami subjektívnej pohody sú porovnateľne vysoké so škálou prežívanie, zatiaľ čo ostatné tri škály WHOQOL-BREF s nimi nekorelujú, resp. korelujú nízko, čo poukazuje na fakt, že GPGI korešponduje so subjektívnou pohodou, zo štyroch škál WHOQOL-BREF iba jedna, d) skóre GPGI nediferencovalo medzi chorými a zdravými osobami, avšak škála fyzické zdravie z WHOQOL- BREF je na aktuálne fyzické rozpoloženie opytovaných osôb senzibilná. Diskutované sú nepotvrdené očakávané prednosti individualizovaného nástroja a spôsob získavania jeho celkového skóre., Objectives. Detection of quality of life by means of traditional quantitative measures lies in presenting a list of items and is based on the assumption that they cover majority of important aspects of quality of life for all persons, and that the items are of identical significance for each person. In contrast, individualised measures presuppose that different aspects of life are of different importance for different persons, and include only areas which are subjectively significant for a person´s quality of life. Sample and setting. The paper analyses psychometric qualities of representatives of both approaches: the WHOQOL-BREF and GPGI questionnaires were compared from the viewpoint of their reliability and validity on the sample of 86 adolescent females. Results and limitations. On the basis of the acquired results it is possible to state that a) the nature of the overall score of the individualised instrument (GPGI) does not make it possible to assess its reliability by means of consistency coefficient, test-retest reliability is identical with that of traditional instrument, b) medium scale correlations GPGI with WHOQOL-BREF scales demonstrate that both instruments do not measure identical aspects of quality of life, c) correlations of the individualised measure with single-item scales of subjective well-being are comparable with the domain psychological, while the other three WHOQOL-BREF scales do not correlate with them, or exhibit low correlations, which points to the fact that GPGI corresponds with subjective well-being, of four WHOQOL-BREF scales only one, psychological, d) GPGI score does not differentiate between sick and healthy persons, although the physical health WHOQOL-BREF scale is sensitive to the current physical state of the questioned persons. It is discussed the unconfirmed advantages of the individualised measure and the method of acquisition of its overall score., Jozef Džuka., and Obsahuje seznam literatury
Kvalita života a jej výskum sa od svojich začiatkov v 60-tych rokoch po súčasnosť stala v celosvetovom meradle jednou z najvýznamnejších oblastí záujmu širokého spektra vied. Existujúca rôznorodosť prístupov ku kvalite života a neprehľadné množstvo používaných nástrojov spôsobujú ťažkosti pri rozhodovaní o ich výskumnom a praktickom použití. V posledných rokoch na tento stav reagujú snahy výskumníkov v dvoch rovinách: prvá sa pokúša poskytnúť jednotné východisko, komplexný model pre hodnotenie a meranie kvality života, druhá reprezentuje pokusy usporiadať a utriediť existujúce nástroje na meranie kvality života a poskytnúť hodnotenie ich atribútov. V príspevku je upozornené na obmedzenia, ktoré limitujú ďalší progres v oblasti merania kvality života – ide predovšetkým o existujúcu konceptuálnu a pojmovú inkonzistentnosť a nedostatočné zohľadnenie aktuálnych zistení o odlišných vlastnostiach kognitívneho a afektívneho hodnotenia. V závere príspevku sú navrhnuté konkrétne riešenia týkajúce sa merania subjektívne hodnotenej kvality života., Quality of life and its study became since its beginnings in sixties to nowadays one of the most important fields of interest of wide spectrum of sciences in a worldwide measure. The existing heterogeneity of approaches to quality of life and poorly arranged amount of used instruments cause difficulties in decision making concerning its research and practical use. In last years, the effort of researchers responds to this state on two levels: the first one tries to provide an unified starting point, complex model for evaluating and measuring of quality of life, the second one represents the attempts to organize and classt the existing instruments for measuring the quality oflife and supply the evaluation of its attributes. In the study, it is pointed to the restrictions that limit the further progress in the field of measuring of quality of life - first of all the existing conceptual inconsistency and insufficient taking account of present findings concerning the different properties of cognitive and affective evaluation. In the conclusion, the particular solutions concerning the measurement the subjective evaluated quality of life are suggested., Jozef Džuka., and Obsahuje seznam literatury
Problém. V doterajších výskumoch bolo potvrdené, že viera v spravodlivý svet má pozitívny vzťah k subjektívnej pohode obetí nespravodlivosti ale aj iných osôb. Doposiaľ však nie je dostatočne objasnené, aké konkrétne procesy za tým stoja. Je možné predpokladať, že osoby ochraňujú svoju vieru v spravodlivý svet a tým aj svoju subjektívnu pohodu pomocou nasledovných kopingových reakcií: 1) sebaobviňovaním, 2) minimalizovaním intencionality (napr. úmyslu ublížiť), 3) vyhýbaním sa ruminácii (napr. sebaľutovaniu: „prečo sa to stálo práve mne?“), 4) minimalizovaním dôsledkov (napr. z aspektu ubližujúceho konania), 5) odpustením a 6) vyhýbaním sa pomste. Metóda. Bol skonštruovaný nástroj na meranie konkrétnych kopingových reakcií na prežitú nespravodlivosť v piatich odlišných životných situáciách a na súbore 150 žiakov gymnázia vo veku 15–19 rokov boli tieto reakcie merané spolu s premennými subjektívnej pohody. Výsledky a diskusia. Bolo zistené, že štyri kopingové reakcie tvoria jeden faktor, ktorý bol nazvaný asimilatívne kopingové reagovanie na prežitú nespravodlivosť, a že tento faktor významne koreluje v troch z piatich životných situácií s vierou v spravodlivý svet, avšak nekoreluje s premennými subjektívnej pohody. To znamená, že viera v spravodlivý svet síce dokáže v súlade s predpokladom objasniť kopingové reakcie opytovaných osôb, avšak asimilatívne kopingové reagovanie nesprostredkovalo efekt viery v spravodlivý svet vo vzťahu k subjektívnej pohode. Toto neočakávané zistenie je diskutované z aspektu vhodnosti zvoleného spôsobu merania skúmaných premenných., Problem. It was confirmed in previous studies that belief in a just world is positively related to subjective well-being of victims of injustice but also of other persons. Up to now it is not sufficiently clarified which particular processes are in the background. It is possible to suppose that people protect their belief in a just world and thus their subjective well-being by the means of the following coping reactions: 1. self-accusation, 2. intentionality minimizing (e.g. intention to harm), 3. rumination avoiding (e.g. selfregretting: „why this happened just to me?”), 4. consequences minimizing (e.g. of harming activity), 5. forgetting, 6. revenge avoiding. Method. An instrument for measuring the particular coping reactions to the experienced injustice in five different life situations was constructed and these reactions were measured at the same time with variables of subjective wellbeing in the sample of 150 high school students aging 15 to 19 years. Results and discussion. It was found that four coping reactions form one factor entitled assimilative coping reacting on experienced injustice and that this factor is significantly correlated to belief in a just world in three of five life situations but is not correlated to variables of subjective well-being. Although the belief in a just world is able to clarify the coping reactions of studied persons according the assumption the assimilative coping reacting did not mediate the effect of belief in a just world in relation to subjective well-being. This unexpected finding is discussed from the aspect of a suitability of the chosen way of measuring the studied variables., Josef Džuka, Claudia Dalbert, Manfred Schmitt., and Obsahuje seznam literatury