Climate change scenarios of high quantiles of 5-day precipitation amounts (proxies for flood-generating events) over the Czech Republic are evaluated in an ensemble of high-resolution Regional Climate Model (RCM) simulations from the ENSEMBLES project. The region-of-influence method of the regional frequency analysis is applied as a pooling scheme. This means that for any single gridbox, a homogeneous region (set of gridboxes) is identified and data from that region are used when fitting the Generalized Extreme Value distribution. The climate change scenarios for the late 21st century (2070-2099) show widespread increases in high quantiles of 5-day precipitation amounts in winter, consistent with projected changes in mean winter precipitation. In summer, increases in precipitation extremes occur despite an overall drying (prevailing declines in mean summer precipitation), which may have important hydrological implications. The results for summer suggest a possible substantial change in characteristics of warm-season precipitation over Central Europe, with more severe dry as well as wet extremes. The spatial pattern of projected changes in summer precipitation extremes, with larger increases in the western part of the area and smaller changes towards east, may also point to a declining role of Mediterranean cyclones in producing precipitation extremes in Central Europe in a future climate. However, uncertainties of the climate change scenarios remain large, which is partly due to biases in reproducing precipitation characteristics in climate models, partly due to large differences among the RCMs, and partly due to factors that are poorly or not at all represented in the examined ensemble. The latter are related also to uncertainties in future emission scenarios and socio-economic development in general. and Práca analyzuje scenáre klimatickej zmeny pre vysoké kvantily 5-denných úhrnov zrážok (ktoré predstavujú možné riziko z pohľadu tvorby povodňových udalostí) na území Českej republiky, a to na základe širšej množiny simulácií z regionálnych klimatických modelov (RCM) s vysokým priestorovým rozlíšením, dostupných z projektu ENSEMBLES. Kvantily zrážkových extrémov sa odhadujú na základe metódy vplyvného regiónu, ktorá je jedným z variantov regionálnej frekvenčnej analýzy. To znamená, že pre každý gridový bod sa identifikuje jedinečný homogénny región (t.j. množina ďalších gridových bodov) a zrážkové údaje dostupné zo všetkých gridových bodov v rámci daného regiónu sa zužitkujú v procese odhadovania kvantilov využitím zovšeobecneného extremálneho rozdelenia. Scenáre klimatickej zmeny pre obdobie posledných troch dekád 21. storočia (2070-2099) naznačujú rozsiahly nárast vysokých kvantilov 5-denných úhrnov zrážok počas zimy, čo je v súlade s predpokladanými zmenami v priemerných úhrnoch zrážok za zimu. V lete sa tiež očakáva zvýšenie extrémnych úhrnov zrážok, čo môže v súvislosti s predpokladaným všeobecným úbytkom zrážok v tomto období (t.j. napriek prevažujúcemu poklesu priemerných úhrnov zrážok v lete) viesť k vážnym hydrologickým následkom. Výsledky pre leto naznačujú zásadnú zmenu v režime úhrnov zrážok v strednej Európe v teplom období roka, spojenú s častejším výskytom nepriaznivých suchých aj vlhkých extrémov. Priestorové rozdelenie predpokladaných zmien v extrémnych úhrnoch zrážok za leto - s vyšším nárastom v západných častiach skúmanej oblasti a postupne menej výrazným nárastom smerom na východ - zrejme poukazuje na slabnúcu úlohu stredomorských cyklón pri tvorbe zrážkových extrémov v strednej Európe v nastávajúcich klimatických podmienkach. Treba však podotknúť, že neurčitosť scenárov klimatickej zmeny je stále veľká, a to jednak v dôsledku nepresností v reprodukcii charakteristík úhrnov zrážok v klimatických modeloch, ďalej kvôli významným rozdielom medzi jednotlivými RCM, a nakoniec aj v dôsledku klimatických faktorov, ktoré sú slabo reprezentované, prípadne nie sú vôbec zahrnuté v analyzovanej množine výstupov klimatických modelov. Spomínané klimatické faktory takisto závisia od emisných scenárov skleníkových plynov, resp. od socio-ekonomického vývoja ľudstva vo všeobecnosti.
Projected changes of warm season (May-September) rainfall events in an ensemble of 30 regional climate model (RCM) simulations are assessed for the Czech Republic. Individual rainfall events are identified using the concept of minimum inter-event time and only heavy events are considered. The changes of rainfall event characteristics are evaluated between the control (1981-2000) and two scenario (2020-2049 and 2070-2099) periods. Despite a consistent decrease in the number of heavy rainfall events, there is a large uncertainty in projected changes in seasonal precipitation total due to heavy events. Most considered characteristics (rainfall event depth, mean rainfall rate, maximum 60-min rainfall intensity and indicators of rainfall event erosivity) are projected to increase and larger increases appear for more extreme values. Only rainfall event duration slightly decreases in the more distant scenario period according to the RCM simulations. As a consequence, the number of less extreme heavy rainfall events as well as the number of long events decreases in majority of the RCM simulations. Changes in most event characteristics (and especially in characteristics related to the rainfall intensity) depend on changes in radiative forcing and temperature for the future periods. Only changes in the number of events and seasonal total due to heavy events depend significantly on altitude.
The paper presents the results of analysis of temporal and spatial changes of snow water equivalent (SWE) in the mountain basin of the upper Hron River over 40 hydrological years. Spatial distribution of SWE was simulated with the WaSiM model. Measured as well as simulated data indicated despite large temporal variations of SWE, the period since the mid-1980-ties seems to have less snow than the previous decades. Simulations indicated pronounced decrease of SWE in the southern part of the basin. Changes of SWE in the highest mountains were not so pronounced. The analysis of previous decades is considered to be the first step in the assessment of impacts of expected climate changes in the future. and Príspevok je venovaný analýze časových a priestorových zmien vodnej hodnoty snehovej pokrývky v povodí horného Hrona za obdobie 40 rokov (hydrologické roky 1962-2001). Priestorové rozdelenie vodnej hodnoty snehu bolo simulované modelom WaSiM. Napriek veľkej variabilite vodnej hodnoty merané aj simulované údaje ukazujú, že od polovice 80-tych rokov 20. storočia došlo v povodí k poklesu vodnej hodnoty snehu. Výsledky simulácie priestorového rozdelenia vodnej hodnoty poukazujú na výrazný pokles najmä v južnej časti povodia. Zmeny vodnej hodnoty v najvyšších častiach povodia v jeho severnej oblasti neboli také dramatické. Analýza časových a najmä priestorových zmien vodnej hodnoty snehu za posledné dekády je prvým krokom pri odhade dopadu možnej zmeny klímy na budúce zmeny snehovej pokrývky.
In the context of discussed global climate change the emphasis is placed mainly on the adaptability of the water management methodology at present time. Therefore a questionnaire inquiry oriented to the perception of the climate change impact and current state of adaptation strategies implementation was carried out and evaluated. The research was realised among the water management experts in six large transboundary basins: Elbe, Rhine, Guadiana, Amudaria, Orange and Nile. The questionnaire was divided into six parts concerning for example: expected climate change impacts, adaptation measures, drivers for development of adaptation strategy, adaptation barriers etc. Responses were evaluated with rating and the dominant answers and lists of priority were established. Results were evaluated looking for overall conclusions in all or almost all regions, as well as conclusions for each region. The main benefit of the research lies in the evaluation based principally on the opinions of policy makers, stakeholders and water managers in the river basins not on the climate scenarios. The outcomes have proved understanding of the climate change impact issue over all six basins, only the approach to adaptation is partly different. The historical development of water management in the basin influences the perception as well. and V současnosti se v souvislosti s diskutovanou globální změnou klimatu stále zvyšuje důraz na požadavek adaptability metodik uplatňovaných ve vodním hospodářství. Z tohoto důvodu byl v šesti vybraných světových povodích uskutečněn a vyhodnocen dotazníkový průzkum mezi oslovenými experty se zaměřením na chápání důsledků klimatické změny a na zjištění aktuálního stavu implementace adaptačních opatření v povodí. Šlo o povodí Labe, Rýna, Guadiany, Amudarji, Orange a Nilu. Dotazník byl rozdělen do několika sekcí týkající se např. očekávaných dopadů klimatické změny, adaptačních opatření, podnětů pro návrh strategie adaptace, bariér adaptace atd. Dotazníky byly vyhodnocovány pomocí bodování a stanoveny vždy dominantní odpovědi a seznamy priorit. Výsledky byly vyhodnoceny vždy z obecného hlediska i v rámci konkrétního povodí a vzájemně porovnány. Významným přínosem bylo, že průzkum byl založen na závěrech a zkušenostech expertů, nikoli na klimatických scénářích. Ukázalo se, že ve všech povodích bylo dosaženo pochopení problému dopadu klimatické změny, jen přístup k vlastní adaptaci je částečně odlišný. Záleží rovněž na historickém vývoji vodního hospodářství v daném regionu
The paper reviews recent climate change impact studies for the Slovak National Climate Program (SNKP). Basic adaptation strategies are also discussed. Priorities for future research within the SNKP are suggested. and Článok prináša prehľad o metodických postupoch, používaných v súčasnosti na určovanie možného vplyvu zmeny klímy na odtokové procesy. Nadväzuje pritom na prehľad uvedený v prácach S z o l g a y, et al. (1997), S z o l g a y a H l a v č o v á (2000), H l a v č o v á, et al. (2000) a sústreďuje sa najmä na pokrok v uvedenej problematike za posledné 4 roky, dokumentovaný na základe publikácií v niektorých vedúcich karentovaných časopisoch a výsledkov správy IPCC. Identifikuje smery výskumu v oblasti analýzy časových radov pre posudzovanie možnej zmeny podmienok tvorby odtoku, ako aj v oblasti využívania závislostí medzi odtokom a jeho podmieňujúcimi činiteľmi na určovanie možnej zmeny odtoku v dôsledku klimatickej zmeny.