Although it is generally considered that the study of social psychology in the former Czechoslovakia commenced in the 1960s, the author here establishes the importance of the virtually forgotten earlier years of the discipline. The first Czech student of social psychology was a prominent sociologist and member of the Prague sociological school, Otakar Machotka (1899- 1970), whose interest in matters psychological commenced in the 1940s and whose research into the subject continued during his period of exile in America in the 1950s and 1960s. Machotka’s recently discovered post-war manuscript on the subject of unconscious agents in social behaviour, which is published in extenso here, reveals the original and innovative character of the author’s approach; at the same time, it offers an important testimony to the epoch both in terms of the discipline itself and the wider society. The erstwhile unknown manuscript also contains the first stage of Machotka’s struggle for an explanation for quisling behaviour during the Second World War, which he later published in his 1964 book., Zdeněk R. Nešpor., and Obsahuje seznam literatury
V súlade s aktuálnymi teoretickými i výskumnými zisteniami považujeme agresívne správanie v cestnej doprave za komplexný jav, čo sa týka jeho príčin aj dôsledkov. V štúdii vymedzujeme relevantnú terminológiu – agresivita, agresívne správanie, rizikové správanie a „road rage“ v doprave. Cieľom prezentovaného výskumu bolo zistiť súvislosti medzi agresivitou ako osobnostnou črtou (verbálna agresia, fyzická agresia, zlosť, hostilita) a sebaposúdeným agresívnym správaním v doprave (narušenie plynulosti premávky, bezohľadná jazda, priama hostilita), pričom sme do tohto vzťahu zakomponovali ďalšie individuálne premenné - celkový počet najazdených kilometrov a sociodemografické faktory – pohlavie, vek. Výsledky regresných analýz i „path“ modely ukázali, že agresívne správanie v doprave predikujú odlišné komponenty agresivity (s odlišným vplyvom) pri ženách a pri mužoch, a taktiež pri jednotlivých druhoch agresívneho správania. Zistili sme významný (negatívny) vplyv sociodemografickej premennej vek na agresívne správanie, predpokladaná kovariancia medzi vekom a počtom najazdených kilometrov sa potvrdila pri narušení plynulosti premávky a bezohľadnej jazde u mužov aj u žien., According to contemporary theoretical and research findings the authors regard the aggressive behavior in road transport as a complex phenomenon which is concerning both its causes and its consequences. The relevant terminology is defined in the study - aggressiveness, aggressive behavior, risk-taking behavior, and “road rage” in transport. The goal of the presented study was to assess the relations between aggressiveness as a personality trait (verbal aggressiveness, physical aggressiveness, anger, hostility) and self-rated aggressive driving behavior (progress impeded, reckless driving, direct hostility) , where further individual variables (total number of kilometers done) and socio-demographic factors (sex, age) were incorporated into this relation. The results of regression analyses and path models showed that aggressive behavior in road transport is predicted by different components of aggressiveness (with different influence) in women and men as well as in particular kinds of aggressive driving behavior. The significant (negative) influence of socio-demographic variable age on aggressive behavior was found, the expected covariance between the age and the total number of kilometers done was confirmed in disturbing the traffic fluency and regardless driving both in men and women., Eva Rošková, Natália Kovácsová., and Obsahuje seznam literatury
Dnešní podmínky na trhu vyžadují, aby vedoucí pracovníci neziskových organizací jednali stále více obchodním způsobem. Studie zjišťuje, zda vedoucí pracovníci neziskových organizací mají podobné dispozice k podnikatelskému jednání jako podnikatelé, ale jsou jinak motivováni. Při výzkumu byly pomocí standardních osobnostních testů a rozhovorů porovnány osobnostní rysy a vyjádřené motivy 72 vedoucích pracovníků neziskových organizací s 117 podnikateli. Obě skupiny vykazují podobné obecné a specificky podnikatelské osobnostní rysy, ale významně se liší, pokud jde o jejich motivaci. Zatímco motivace vedoucích pracovníků neziskových organizací pramení především ze smyslu jejich práce, podnikatelé jsou motivováni především nezávislostí a příjmem, které jim jejich práce poskytuje. Článek umožňuje lépe pochopit, kdo jsou vedoucí pracovníci neziskových organizací., Today's market conditions require nonprofit leaders to act in an increasingly business-like fashion. This study asks whether NPO leaders have a similar disposition to act entrepreneurially as for-profit entrepreneurs, but hold different underlying motives. For this purpose, the study contrasts a sample of 72 leaders of nonprofit organizations with 117 entrepreneurs on their personality traits and explicit motives using standard personality tests and interviews. Both groups exhibit similar general and entrepreneurship-specific personality traits but differ significantly regarding their motivation. While nonprofit leaders motivation stems primarily from the meaningfulness of their work; entrepreneurs are mainly motivated by the independence as well as by the income and profit provided by their work. This paper helps us understand who leaders of nonprofit organizations are., Martin Lukeš, Ute Stephan., and Obsahuje seznam literatury
a1_Ciele štúdie. Na rozdiel od tradičného merania kvality života pomocou dotazníka, pri ktorom sú oblasti života vopred definované v podobe položiek, v prípade individualizovaného merania kvality života opytované osoby samé produkujú to, čo je pre ich život dôležité. Cieľom tejto štúdie bolo overiť, v akej miere považujú skúmané osoby vo veku adolescencie za dôležité iné aspekty života, ktoré nepokrýva tradičný dotazníkový nástroj. Súbor a postup výskumu. Na otázku individualizovaného nástroja (GPGI) vyprodukovalo 86 opytovaných osôb vo veku adolescencie 419 rôznych vyjadrení, ktoré predstavovali subjektívne dôležité oblasti života. Výpovede boli analyzované s využitím obsahovej analýzy troma rôznymi spôsobmi. Výsledky štúdie. 1) Opytované osoby priraďovali päť nimi uvedených dôležitých oblastí života do štyroch kategórií, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života WHOQOLBREF (fyzická oblasť, psychická oblasť, sociálne vzťahy a prostredie). Piatou možnosťou bola kategória „iné“, ktorú mohli opytované osoby použiť vtedy, ak oblasť, ktorú považovali za subjektívne významnú, nemohli zaradiť k štyrom vopred definovaným oblastiam. Identifikovaný výskyt kategórie iné predstavoval 16 výpovedí (3,8 %). 2) Opytovanie rovnakým spôsobom bolo po 2 týždňoch u tých istých osôb zopakované., a2_Výskyt kategórie „iné“ bol 8 výpovedí (1,9 %). 3) Tretí spôsob obsahovej analýzy predstavovala expertmi realizovaná kategorizácia individuálne uvádzaných dôležitých oblastí života bez vopred definovaných kategórií. Traja experti nezávisle na sebe vo výpovediach identifikovali štyri oblasti, ako ich zisťuje tradičný dotazník kvality života, pričom 36 výpovedí zo 419 nezaradili k týmto štyrom oblastiam a 24 z nich priradili k novej oblasti, ktorú nezávisle na sebe nazvali spirituálna oblasť. V závere sú formulované odporúčania ohľadom možnosti využitia individualizovaného a tradičného merania kvality života., b1_Objectives. In contrast to the traditional measurement of quality of life by a questionnaire when the domains of life are defined in advance in the items, in individualized measurement of quality of life the inquired persons produce what is important for their lives. The goal of this study was to verify to which measure the inquired persons in the adolescent age consider different aspects of life to be important, which are not covered by the traditional questionnaire. Sample and setting. Answering the question of individualized instrument (GPGI), 86 inquired persons in the adolescent age produced 419 different statements that represented the subjectively important domains of life. The statements were analyzed by use of content analysis in three different ways.. Results. 1) The inquired persons assigned five important domains of life mentioned by them to four categories assessed by the traditional questionnaire of quality WHOQOL-BREF (physical domain, mental domain, social relations, and environment). The fifth option was the category „other“ that could be used by the inquired persons when the domain, which they considered to be subjectively important, could not be categorized to four in advance defined domains. The identified occurrence of this category presented 16 statements (3.8%). 2) The questioning the same persons in the same way was repeated after two weeks., b2_The occurrence of „other“ category was 8 statements (1.9%). 3) The third way of content analysis was represented by the categorization of individually mentioned important domains of life without in advance defined categories made by experts. Three experts independently identified four domains in statements assessed by the traditional questionnaire of quality of life. 36 statements of 419 were not classified to these four domains and 24 of them were assigned to the new domain that was entitled independently as the spiritual domain. In the conclusion, the recommendations regarding the possibility of use the individualized and traditional measurement of quality of life are formulated., Josef Džuka., and Obsahuje seznam literatury