In this paper, I focus on the notion of expressive completeness in Robert Brandom’s Making It Explicit. For Brandom as a normative pragmatist, a theory of meaning is expressively complete if it specifies a human practice that is sufficient to confer on expressions conceptual contents so rich that the very conferring practice can be described by means of these expressions. I put the notion of expressive completeness in contrast with the related, but non-identical notion of self-referentiality of a semantic theory. Further, I examine the position of the concept in Brandom’s philosophical project: I assess the justification Brandom provides for his claim of expressive completeness of the presented theory, and I outline the consequences he can draw for his overall project provided that expressive completeness is achieved. Whether it is actually achieved, remains however an open question., V tomto příspěvku se zaměřuji na pojetí expresivní úplnosti v tom, jak to dělá Robert Brandom. Pro Brandom jako normativní pragmatist, teorie významu je výslovně kompletní jestliže to specifikuje lidskou praxi to je dostačující, aby udělil výrazy pojmový obsah tak bohatý že velmi svěřující praxe může být popsána pomocí těchto výrazů. Pojem expresivní úplnost jsem postavil do kontrastu s příbuzným, ale ne identickým pojmem sebekontroly sémantické teorie. Dále zkoumám pozici konceptu ve filosofickém projektu Brandomu: Posuzuji, že ospravedlnění Brandom poskytuje jeho vyjádření výrazové úplnosti předložené teorie, a nastíním následky, které může čerpat pro jeho celkový projekt za předpokladu, že je dosaženo výrazné úplnosti. Ať už je skutečně dosaženo, zůstává otevřenou otázkou., and Radek Ocelák
The extent (determined by the repellency indices RI and RIc) and persistence (determined by the water drop penetration time, WDPT) of soil water repellency (SWR) induced by pines were assessed in vastly different geographic regions. The actual SWR characteristics were estimated in situ in clay loam soil at Ciavolo, Italy (CiF), sandy soil at Culbin, United Kingdom (CuF), silty clay soil at Javea, Spain (JaF), and sandy soil at Sekule, Slovakia (SeF). For Culbin soil, the potential SWR characteristics were also determined after oven-drying at 60°C (CuD). For two of the three pine species considered, strong (Pinus pinaster at CiF) and severe (Pinus sylvestris at CuD and SeF) SWR conditions were observed. Pinus halepensis trees induced slight SWR at JaF site. RI and RIc increased in the order: JaF < CuF < CiF < CuD < SeF, reflecting nearly the same order of WDPT increase. A lognormal distribution fitted well to histograms of RIc data from CuF and JaF, whereas CiF, CuD and SeF had multimodal distributions. RI correlated closely with WDPT, which was used to develop a classification of RI that showed a robust statistical agreement with WDPT classification according to three different versions of Kappa coefficient.
In this paper I concentrate on evaluating Searle’s concept of external realism as a non-epistemic thesis . Above all, I evaluate the role it plays in our system of beliefs, knowledge and communicative obligations. There are two important questions: (1) whether a return of transcendental philosophy creates a positive alternative to philosophical naturalism (Quine); (2) whether for the same purpose Fraassens’ constructive empiricism suffices., V tomto příspěvku se zaměřuji na hodnocení Searleho konceptu externího realismu jako neepistemické práce. Především hodnotím roli, kterou hraje v našem systému víry, znalostí a komunikačních povinností. Existují dvě důležité otázky: (1) zda návrat transcendentální filosofie vytváří pozitivní alternativu k filosofickému naturalismu (Quine); (2) zda pro stejný účel postačuje Fraassensův konstruktivní empirismus., and Lukáš Zámečník
Extramedulárne (EM) postihnutie pri akútnej myeloblastovej leukémii (AML) je relatívne vzácne a vyskytuje sa najčastejšie v 2 formách – ako myeloidný sarkóm (MS) alebo leukemia cutis (LC). Doposiaľ nebol presvedčivo objasnený molekulový mechanizmus EM postihnutia, je však pravdepodobné, že podiel chemokínových receptorov, adhezívnych molekúl a ich vzájomných interakcií, ktoré kontrolujú migráciu leukemických buniek do periférnych tkanív, je kľúčový. Vznik izolovaného EM relapsu (IEMR) po alogénnej transplantácii krvotvorných kmeňových buniek (ASCT) predstavuje menej častý klinický prejav s nepriaznivou prognózou, najmä v kombinácii s relapsom systémovým. Je pravdepodobne dôsledkom nepomeru medzi GvL efektom v kostnej dreni (KD) a periférnych tkanivách. Jeho liečba nie je jednoznačne definovaná. Predložená kazuistika ukazuje rýchly EM relaps v oboch prsných žľazách u pacientky s akútnou leukémiou so zmiešaným fenotypom (MPAL) po ASCT. Bioptická verifikácia pod ultrazvukovou kontrolou potvrdila prítomnosť leukemickej infiltrácie. Cieľom práce je ukázať menej obvyklý prípad IEMR s dôrazom na komplexnú diagnostiku a veľmi dobrú liečebnú odpoveď po ukončení imunosupresie., Extramedullary (EM) manifestation of acute myeloid leukemia (AML) is relatively rare, it occurs frequently in 2 forms: myeloid sarcoma (MS) or leukemia cutis (LC). The molecular mechanism of EM involvement has not been clearly explained yet, but it is obvious that homing of leukemic cells to peripheral tissues is controlled by chemokine receptors, adhesion molecules and their interactions. The isolated EM relapse (IEMR) after allogeneic haematopoietic stem cell transplantation (ASCT) is an uncommon clinical manifestation with an unfavourable prognosis, especially in case of systemic relapse. It is probably the result of GvL imbalance in the bone marrow and peripheral tissues. The treatment of IEMR is not clearly defined. We present a case report of the rapid EM involvement in both breasts in patient with acute leukemia (mixed phenotype) (MPAL) after ASCT. Verification biopsy under ultrasound-guidance confirmed the presence of leukemic infiltration. The aim of this work is to show the less common case of IEMR with emphasis on comprehensive diagnosis and a very good therapeutic response after discontinuation of immunosuppression., Peter Rohoň, Zuzana Rusiňáková, Luděk Raida, Zuzana Prouzová, Tomáš Szotkowski, Jaromír Hubáček, Martina Divoká, Lucia Veverková, Kateřina Spáčilová, Zuzana Pikalová, Marie Jarošová, Edgar Faber, Karel Indrák, and Literatura
U pacientov s meduloblastómom sú extraneurálne metastázy známym, ale veľmi zriedkavým javom. Prezentujeme prípad 11ročného chlapca s meduloblastómom lokalizovaným vo vermis cerebella, s včasnou disemináciou v spinálnom kanáli, ktorý podstúpil chirurgickú extirpáciu, rádioterapiu kraniospinálnej osi a vysokodávkovú chemoterapiu. Po 3 mesiacoch od ukončenia liečby došlo k recidíve nádoru s metastázou vo frontálnom laloku. Chirurgickú extirpáciu nasledovala rádioterapia, plánovaná bola II. línia chemoterapie. Po ukončení rádioterapie sa objavila hmatná masa na krku vľavo. Histológia potvrdila metastázu nezrelého embryonálneho nádoru, najskôr anaplastického meduloblastómu, v diferenciálnej diagnostike bol zvažovaný tiež neuroblastóm. Na restaging ochorenia boli indikované PET/CT s 18F-FDG a scintigrafia s 123I-MIBG. Nález scintigrafie s 123I-MIBG bol negatívny, pri PET/CT s 18F-FDG boli identifikované mnohopočetné metastázy v kostnej dreni, lymfatických uzlinách a paranazálnych dutinách. Pri iniciálnom stagingu, gradingu a hodnotení prognózy meduloblastómu zohráva najvýznamnejšiu úlohu MRI vyšetrenie. PET/CT s 18F-FDG nie je rutinne používanou zobrazovacou modalitou pri meduloblastóme, avšak môže byť užitočná pri restagingu diseminovaného ochorenia., x, Lucia Kaliská, Monika Zacharovská, Marika Vereb, Martin Spurný, Pavel Bician, Robert Chrenko, Soňa Balogová, and Literatura