In the article a theoretical basis and some practical results of treatment with the inverse task as solution of the problem of free boundary are presented. This solution originates from the hydrodynamic theory of boundaries, see Kosorin (2005; 1993). Its main product is the method for transformation of Ndimensional hydrodynamic task into N-1 dimesional one which allows to formulate and solve an inverse task, where the seepage velocity field has to be determined in the domain below the given free water surface. In this case the free surface is assumed to be given by means of contour lines. and V štúdii sú uvedené teoretické východiská a praktické ukážky riešenia inverznej úlohy ako problému voľnej hranice pri sledovaní pohybu podzemnej vody. Toto riešenie vychádza z hydrodynamickej teórie hraníc, pozri Kosorin (2005; 1993). Hlavný produkt teórie je metóda transformácie N-rozmernej hydrodynamickej hraničnej úlohy na N-1 rozmernú hranicu pôvodnej oblasti. To dovoľuje formulovať a riešiť aj tie inverzné úlohy, kde sa rýchlostné pole podzemnej vody určuje v oblasti pod zadanou voľnou hladinou na základe informácií o tejto hranici a geológii prostredia. V tomto prípade ide o voľnú hladinu, zadanú vrstevnicami.
Combined sewerage systems are containing also stormwater overflow structures. Except of the overflow chambers also stormwater tanks are applied. They are divided in tanks with and without overflow weirs. The purpose of stormwater tanks with overflow possibility is to catch the first part of the runoff wave, containing the flush of the surface pollution and of the sediments in sewers. The retained water with significantly reduced discharge is then conducted to the wastewater treatment plant. Because of this function of the stormwater tanks a substantially larger part of overflowed waters from the total stormwater runoff is permitted to discharge into receiving waters in comparison with the overflow chambers. For the overflow chambers is the limit of 20 - 30%; for the stormwater tanks is the permissible limit up to 50%. and Stokové siete jednotnej sústavy obsahujú aj objekty na odľahčovanie dažďových vôd. Okrem odľahčovacích komôr sa používajú aj dažďové nádrže. Delíme ich na nádrže s priepadom, teda s možnosťou odľahčovania (prietočné a záchytné) a bez odľahčenia (retenčné). Účelom dažďových nádrží s priepadom je zadržať prvú časť odtokovej vlny pred začatím odľahčovania, pretože táto časť je najviac znečistená splachom nečistôt z povrchu povodia a vyplavením usadenín zo stokovej siete. Zadržaná voda z dažďovej nádrže je potom odvádzaná silne zredukovaným prietokom do čistiarne odpadových vôd. Tým, že dažďové nádrže plnia túto funkciu, pripúšťa sa pre ne podstatne väčší podiel odľahčovaných dažďových vôd z ich celkového odtoku, než pre odľahčovacie komory. Zatiaľ čo pri odľahčovacích komorách sa počíta s odľahčovaním 20 až 30%, pri dažďových nádržiach je maximum prípustného podielu odľahčovania až 50%.