Cieľom príspevku je vymedzenie základných východísk konštituovania konceptu konania o pilotnom rozsudku implikujúceho systémové zlyhanie vo vnútroštátnom práve alebo v postupoch vnútroštátnych orgánov Vysokých zmluvných strán judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, jeho typových procesných prvkov a zvláštností v priebehu implementácie finálneho rozhodnutia vo veci zodpovednou Vysokou zmluvnou stranou. Pozornosť je tiež venovaná právnemu základu konceptu tvoriaceho súčasť širšej kategórie meritórnych rozhodnutí s použitím článku 46 odsek 1 súdom pri prejednávaní individuálnych sťažností podľa článku 34 Dohovoru, presadeniu konštitutívnych výrokov súdu limitujúcich inak obvyklú mieru uváženia Vysokých zmluvných strán pri prijímaní vnútroštátnych opatrení k náprave a faktickému presahu účinkov pilotných rozsudkov mimo rámec inter partes. and The aim of this paper is to shed light on the underlying premises constituting the concept of pilot judgment and the procedure itself and to demonstrate the systemic failure in national law or the practice of national authorities of the High Contracting Parties in the case-law of the European Court of Human Rights and the basic procedural elements and peculiarities in the process of final judgments implementation of the responsible High Contracting Parties. This article also focuses on the legal basis of the concept and how it contributes to the creation of the broader category of meritorious decisions based on the application of the Article 46, paragraph 1, of the Convention in cases concerning individual complaints according to Article 34 of the Convention; such enforcement of constitutive statements of the Court limits the usual scope of the discretion of High Contracting Parties when adopting domestic remedies and thusly leading to a factual overlap of the effects of
pilot judgments beyond the scope of inter partes.